Môj starý otec bol taký charitatívny. Každú noc, aj keď bola jedna hodina, dve hodiny ráno, išiel spať len potom, čo zapísal do účtovnej knihy a dokončil účty obchodu. Od neho som sa naučil tento zvyk. Vtedy neexistoval počítač; bol len zápisník. A najdôležitejšou vecou bolo – mal škatulu. Na tej škatuli bola tabuľa nazvaná magamabandu. Znamená to, že vložil denne 10% jeho čistého príjmu do tejto škatule, a odkladal to bokom pre charitu. Tak keď prišli ľudia, žiadali o podporu nejakej chrámovej funkcie, náboženskej funkcie, pre inauguráciuchrámu alebo annadaan (zabezpečovanie jedla zadarmo), na základe ich úrovne výdavkov, im dal príspevok.