Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 18. august 2013 

Témou dnešného Nithya satsangu je to, ako naplnenie vedie do priestoru rozpínania, ako priestor naplnenia vedie k rozpínaniu.

V našich školách sa vo všetkých osnovách používa tradičný príbeh, ktorý pôvodne pochádza z Mahabharaty. Je to tradičný príbeh, ktorý sa učí v našich školách v Indii.

Raz chceli staršinovia rodiny preveriť, kto je inteligentnejší. Či sú to deti Kauravu alebo Pandavu. Deti Pandavu sa volajú „Pandavas“ a deti Dhritarashtru (Dritaraštru) sa volajú „ kauravas“. Staršinovia im dali súťaž: „Dostanete iba jednu zlatú mincu, ktorou musíte naplniť dom.“ 

Kauravas zobrali zlatú mincu a posadili sa spolu. Samozrejme je to tak, že sto mozgov skomplikuje každú hru, každý program. Presne ako naša vláda! Môžete mať sto rúk, ale nie sto mozgov. Pochopte veľmi jasne, všetky veľké, úžasné veci urobí sto rúk a sto nôh, ale nie sto mozgov. Mozog musí byť iba jeden. Rúk a nôh môže byť tisíc alebo sto, ale mozog musí byť iba jeden. Nanešťastie, my máme tisíce a tisíce mozgov, ale ani jednú ruku!

Takže týchto sto mozgov sa spolu posadilo, diskutovali, argumentovali, kričali, bojovali medzi sebou: „Ako môžeme naplniť celý dom iba za jednu zlatú mincu?“ Nakoniec prišli k záveru: „Staršinovia nás chcú všetkých oklamať a urážať. Pokúšajú sa nás využiť a dosiahnuť to, aby sme mali pocit, že sme zlyhali!“ Nakoniec sa rozhodli, že za jednu zlatú mincu môžu kúpiť iba suchú slamu. Všetci išli na trh a kúpili veľa slamy. Naplnili ňou dom a všetci ostali stáť vonku!

Na Pandavas je jedna dobrá vec, že aj keď je každý z nich výnimočný iba v jednej veci, všetci sú zosúladení s dharmou, kozmickou pravdou. Všetci si sadli spolu a diskutovali: „Ako naplníme celý dom iba za jednu zlatú mincu? Keď to povedali naši staršinovia, tak je to možné.“

Prosím pochopte, môžete sa na to pozerať z dvoch uhlov: „Myslím, že títo staršinovia sú hlupáci, blázni. Nevedia o čo nás žiadajú. Iba sa snažia dokázať, že sme malí chlapci.“ Taký bol smer myšlienok Kauravas. Pandavas zmýšľali takto: „Keď to hovoria staršinovia, tak musí existovať nejaký spôsob. Niečo sa nás snažia prostredníctvom toho naučiť, vychovať nás. Keď to hovoria staršinovia, tak to musí byť pravda.“ Takže aj Pandavas sa nakoniec rozhodli, že naplnia dom za jednu zlatú mincu. Pozrime sa na to, ako to urobili.

Prišiel čas na kontrolu. Všetci staršinovia prichádzajú na kontrolu. Najprv prišli do domu Duryodhanu (najstarší syn Kauravu). Uvideli, že celý dom je naplnený slamou a všetci Kauravas stoja vonku. Nemohli sa vôbec dostať do domu!

Bhishma (jeden zo staršinov) sa opýtal: „Čo sa stalo? Prečo stojíte vonku?“ Kauravas odpovedali: „Čo to znamená? To vy ste nám povedali, aby sme naplnili celý dom jednou zlatou mincou. Čo iné sme mohli zohnať za jednu zlatú mincu, aby sme naplnili celý dom? To je tá najlacnejšia vec, ktorú sme za ňu kúpili, aby sme mohli naplniť celý dom. A tak sme ho naplnili, pozrite sa! Preto sme vyhrali túto súťaž!“

A tak všetci stoja vonku. Ani oni, ani tí, ktorí prišli na kontrolu sa nemôžu dostať do domu. Dhritarashtra bol veľmi šťastný: „Pozrite sa na mojich synov a ich inteligenciu! Naplnili celý dom a preto by mali byť vyhlásení za víťazov. Vyhrali túto hru!“ Ale Bishma povedal: „Nie! Pozrime sa na druhý dom a uvidíme, kto túto hru vyhral.“

A tak sa išli pozrieť do druhého domu. Uvideli, že celý dom bol naplnený svetlom a vôňou. Pochopte, Pandavas kúpili za jednu zlatú mincu lampy, aby zapálili svetlo a špeciálnu vôňu, vonnú tyčinku. Hneď ako prišli staršinovia, Pandavas im umyli nohy, obslúžili ich, ponúkli im miesto na sedenie a povedali im: „Pozrite sa, celý dom je naplnený svetlom a príjemnou vôňou“.

Samozrejme Dhritarashtra to nebol pripravený prijať. Išiel do každého kúta a voňal, aby zistil, či je každý kút naplnený tou príjemnou vôňou, pretože bol slepý. A tak Dhritarashtra chodil a do každého kúta strčil svoj nos. Nemohol vidieť, že dom je naplnený svetlom. Strčil svoj nos všade. Nakoniec zistil, že vo všetkých kútoch je príjemná vôňa a staršinovia vyhlásili, že túto hru vyhrali Pandavas!

Prosím pochopte, počúvajte. Naplnenie vytvára priestor, ktorý je plný, v ktorom môžete žiť ako Pandavas. Obidva domy boli naplnené. Aj vy držíte samých seba plnými. Ste plní tak ako Kauravas alebo ako Pandavas? Zistite to. Je váš vnútorný priestor taký ako majú Kauravas alebo Pandavas? Kúpili ste slamu a naplnili ňou celý dom, alebo ste kúpili príjemnú vôňu a svetlo a naplnili dom nimi? Prosím pochopte, naplnenie vás udržiava naplnenými a dáva vám priestor na život! Nenaplnenie, neukončenie vás udržiava plnými, ale nikdy nie naplnenými! Nikdy tam nebudete schopní žiť!

Prosím pochopte, všetci moderní riaditelia, prezidenti spoločností, vodcovia, ktorí sú plní stresu… Čo je to vlastne stres? Nie je to nič iné ako naplnniť seba samých so slamou! Ste plní, ale nie naplnení! Ste zaplnení, ale nie ste užitoční! Predtým ako urobíte jedno rozhodnutie, tak o ňom stokrát rozmýšľate a unavíte sa tým. Na základe toho, že pracujem so všetkými typmi ľudí, vidím prečo dokážu myslieť vo veľkom zmysle, ale nikdy nič veľké neurobia. Je to preto, lebo predtým ako urobia akékoľvek rozhodnutie, tak medzičasom prejdú vlastnou vnútornou byrokraciu, všetkými stolmi (našimi neukončeniami) a ich projekt sa buď roztopí ako kocka ľadu, alebo nadobudne úplne inú podobu. Keď projekt začína, premyslíte si ho a rozhodnete sa: „Je toľko chudobných ľudí. Musíme pre nich niečo urobiť, aby sa zbavili chudoby a utrpenia.“. Plán získal svoju podobu: „Mali by sme im dať ryžu a pšenicu zadarmo a uistiť sa, aby nikto z nich nebol hladný. Nech sa všetci najedia, nech všetci žijú pokojne bez hladu.“ Potom sa tento plán presunie k ďalšiemu stolu: „Čo máme urobiť pre to, aby sme získali toľko peňazí?“ Potom plán nasleduje k ďalšiemu stolu: „Keby sme otvorili obchody s alkoholom, možno by sme tak zarobili peniaze.“ A potom sa plán presúva k ďalšiemu stolu a otvoria sa iba obchody s alkoholom!

Aký bol zámer toho, aby tento plán vznikol?Oslobodiť ľudí od hladu. Ale čo sa stalo, ako projekt skončil? Teraz sú všetci závislí od alkoholu a povaľujú sa! Samozrejme, nie sú hladní! Necítia hlad. Zámer bol splnený! Ale bol vyriešený tým správnym spôsobom? Aj vtedy keď všetkých zabijete, tak nebudú cítiť hlad! Keď je vo vašom vnútri tak veľa neukončení, neúplností, tak sa projekt buď roztopí ako kocka ľadu, alebo sa otočí úplne naopak, iným smerom.

Prosím pochopte, znížte tú byrokraciu a stres, ktorý si v sebe vytvárate! Znížte neukončenia, neúplnosti, ktorými sa plníte. Obmedzte to zneužívanie, ktoré robíte sami sebe. Znížte to mentálne nastavenie Duryodhanasa vo vás. Duryodhanas nie je nič iné ako zväzok neukončení. V skutočnosti aj rozhodnutie kúpiť slamu a naplniť ňou dom prijali iba preto, lebo neboli schopní zvládnuť celý ten zmätok a boj medzi sebou navzájom. Akékoľvek rozhodnutie urobené v nálade „Urobme niečo!“ je „samovražda“! Pochopte, takto definujem samovraždu. Ak ste silný človek, ktorý rozhoduje aj pre iných ľudí a ak urobíte rozhodnutie v nálade: „Urobme niečo!“, tomu sa hovorí genocída!

Prosím pochopte, toto: „Urobme niečo!“ je ten najnebezpečnejší, najťažší priestor, v ktorom môžete byť. Je to tá najťažšia vec, ktorú môžete v živote urobiť kvôli tomu, že nedokážete zvládnuť boj s vašimi neukončeniami, tlak vašich neukončení, neúplností. Ak niečo urobíte iba sami pre seba, je to „samovražda“! Ak to urobíte pre vašu rodinu, je to „vražda“! Ak to urobíte pre veľa ľudí, je to „genocída“!

To čo urobili Pandavas bolo z čistého priestoru naplnenia. Poviem vám, keď budete vytvárať naplnenie v každej chvíli, vytvoríte si nový spôsob myslenia, pochopenia, vnímania, chápania vedomostí, nový spôsob bytia, existencie, nový spôsob ako byť prístupný pre spoločnosť a ľudstvo. Pochopte, môžete sa sprístupniť pre ľudstvo preto, aby ste sa vyvíjali alebo preto, aby ste boli zneužívaní. Na čokoľvek čakáte, to vám ľudstvo urobí. Ak iba sedíte a čakáte na to, že vás bude ľudstvo zneužívať: „Prosím poďte a útočte na mňa, zneužívajte ma. Ja čakám. Som taký nešťastný.“, tak čo urobí ľudstvo? Povie: „Dobre, dovoľ mi vstúpiť do tvojho priestoru a splniť tvoje želanie.“ Prosím pochopte, život je obrovské  “THATHAASTHU (Nech sa tak stane)”! Čokoľvek chcete, na čokoľvek čakáte, povie vám iba “Thathaasthu!“. Život mimo vás je obrovské “Thathaasthu!“.

Prosím pochopte, každá myšlienka, ktorou sa zaoberáte hoci aj omylom, dostáva “Thathaasthu!“ od vesmírnej „Anahata Dhwani“. Anahata Dhwani znamená „nevytvorený zvuk“. Keď budete o polnoci sedieť v tichom lese, kde nebudete počuť ani len zvuk včiel, alebo v zasnežených horách, kde nebude žiadny život, tak budete počuť tento zvuk bez zvuku, Anahata Dwani, vesmírne „ÓM“. Toto je “Thathaasthu!“, „Nech sa tak stane!“. Vo vesmíre sa neustále deje „Nech sa tak stane!“.

Takže buďte integrovaní s tým, čo chcete. Udržiavajte integritu s tým, čo chcete. Prosím počúvajte! Udržiavajte integritu s tým čo chcete, pretože každá myšlienka, či už je vedomá alebo nevedomá, dostáva od vesmíru “Thathaasthu“, obrovské “Thathaasthu“!

Vy musíte niesť následky za svoje myšlienky, či to chcete alebo nie, či ste si toho vedomí alebo nie. Pochopte iba túto jednu vec, aj keď privediete do vášho myslenia integritu, že zakaždým ukončíte každú myšlienku, ktorá nebude zosúladená s tým čo chcete, ktorá nebude zosúladená s vašou autentickosťou, s vašou mamakarou, ahankarou, annyakarou a swa-annyakarou, tak robte ukončenie, ukončujte, ukončujte!

Aj tým, že privediete do vášho myslenia integritu, budete vyžarovať naplnenie. Bez naplnenia vás bude nudiť všetko, čo budete robiť. Kvôli nenaplneniu vás bude nudiť čokoľvek budete robiť, aj nové veci. Preto sa nenaplnená spoločnosť tak šialene ženie za vecami, ktoré zvyšujú adrenalín.

Manželka hovorí: „Ja si želám, aby som bola novinami. Bola by som v tvojich rukách celý deň.“ Hovorí to preto, lebo manžel celý deň sedí s novinami. Manžel hovorí: „Ja si tiež želám, aby si bola novinami, lebo ich mám nové každý deň!“

Kvôli vášmu nenaplneniu sa budete nudiť, nech budete robiť čokoľvek. Vďaka vášmu naplneniu bude všetko plné radosti, aj vaše rutinné záležitosti. Prosím pochopte, aj keď pôjde o nejaké rutinné záležitosti, tak budete v priestore radosti. Nech budete robiť čokoľvek, tak kvôli vášmu nenaplneniu sa budete cítiť iba nenaplnení.

Prosím pochopte, kvôli vášmu nenaplneniu vás začne čokoľvek zraňovať, ubližovať vám. Ale pretože neexistuje žiadna iná cesta, už ste vstúpili do hry, váš život beží, musíte pokračovať a držať sa nažive, musíte prežiť. Takže viac neukončení, viac nenaplnenia vedie k väčšiemu a väčšiemu nenaplneniu! Život sa stane peklom!

Čokoľvek začalo z priestoru naplnenia, aj keď sú to takzvané „tie isté staré veci“, tak vás to nadchýna! Poviem vám, puja je ten najlepší spôsob ako zistiť, či sa váš život deje z priestoru naplnenia alebo nenaplnenia, pretože pri puji musíte všetko robiť rovnako každý deň. Ak máte pocit nudy, pochopte jasne, celý váš život sa deje z priestoru nenaplnenia. Keď každý deň sedíte s nadšením, keď robíte tú istú puju, tak ste v priestore naplnenia. Koľkí z vás robíte puju každý deň? Úžasné! Takže teraz zistite ako sa počas nej cítite. Teraz budete vedieť, či ste v priestore naplnenia alebo nenaplnenia.

Podstata dnešného satsangu je: Ukončenie vedie ku šťastnejšiemu priestoru, blaženejšiemu vnútornému priestoru. Pozdvihnite sa sami k tomu, aby ste robili ukončenie!