Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 24. marec 2014

Dnes budem viac rozprávať o priestore Advaita. Prosím pochopte, aj keď v modernom svete je Advaita označovaná ako veľmi silná teológia, veľmi silná filozofia, originálne nebola vyvinutá  ako filozofia. Vyvíjala sa ako osobná inštrukcia medzi Majstrom a žiakom, kde sa cyklus – kruh uzatvoril.  Táto inštrukcia  dosiahla dokonalosť, dosiahla vrchol svojich možností.

Prosím, pochopte, Ajurvédska medicína – lieky,  sa predávajú v mnohých obchodíkoch. Pretože je predávaná v maličkých obchodíkoch, nemyslite si, že je tam vyrábaná. Aj výskum a vývoj sa deje v inom priestore. Teraz Advaita sa stala podporovaná a zviditeľňovaná teológia. Advaita stojí za to, aby mala tento priestor. Pretože tá pravda Védskej tradície sa chce podeliť, pravda, ku ktorej smeruje tradícia, je Advaita Satja. To nie je ani Siddhanta  ani Vedanta, to je Satja. Vedanta a Siddhanta , obidve  sa vyvíjali neskôr, v priebehu času. Preto vám chcem všetkým povedať, že Advaita o ktorú sa s vami delím, je znovuobnovená Shankarom, ale pôvodne podávaná Mahadevom a Kapilom. Je to z doby Mahadevu, od čias Kapilu, Shankara ju znovu obnovil. Ako ja robím Advaitu prístupnú všetkému modernému ľudstvu,  rovnako Shankarato robil spôsobom prijateľným pre ľudí žijúcich v jeho čase. Bolo by chybou si myslieť, že Shankara vymyslel Advaitu. Nie, Advaita Satja existovala, existuje večne! Čo robím, robím praktické oslobodené myslenie, ktoré vám dáva zažiť pravdu Advaity, vďaka ktorému môžete pôsobiť  z priestoru Advaita. To je presne to, čo Shankara robil celý svoj život. Tvorba Advaity ako pracovného priestoru, oslobodené myslenie ako priestor, z ktorého bude pôsobiť, to je to, čo Shankara robil počas svojho života.

Takže chcem, aby vám všetkým bolo jasné, že pravdy o ktoré sa delím s vami, sú priamo z vnútorného priestoru Mahadevu. Prosím pochopte, rozvíjanie sa a zdokonaľovanie týchto veľkých právd, spôsob ako boli prijímané a odovzdávané, spôsob akým sa žili, je dokonalosť. Výskum, vývoj a dokonalosť  sa odohrávali v milujúcom priestore Mahadevu. To je dôvod, prečo trvám na tom, aby ste strávili trochu času v blízkosti Majstra. To vám umožní,  aby sa dokonalosť usídlila vo vás. Prosím pochopte, v láske Majstra sa toto učenie stáva súčasťou vašej bioenergie. Láska Majstra je z priestoru bioenergie, čistej, Kundalini Shakti, neznečistenej. Takže prebúdza vašu Kundalini Shakti, otvára sa váš základ, podstata.

Pred pár dňami som dostal odkaz od žiaka z Bombaja. Na Facebooku  napísal: „Mal som vždy veľký strach otvoriť sa ti, mal som strach byť voči tebe otvorený, pretože v momente, keď som prišiel k tebe, ty si taký silný priestor , ľahko sa možno stať závislým na tom priestore. Mal som pocit, že sa stratím“. Prosím pochopte, keď sa obávate svojho vlastného základu bytia, keď sa bojíte lásky, ktorá prichádza zo základu Majstra,  Majstrova láska vám pomôže nájsť sa , nie stratiť sa.

Tieto úžasné pravdy sú zdokonaľované v priestore Advaity, v prítomnosti Majstra. Preto zdôrazňujem, aby ste prišli a aby ste strávili čas vo fyzickom priestore Majstra, kde nám tieto pravdy môžu byť odovzdávané v milujúcej Majstrovej atmosfére. Fyzická iniciácia by sa mala udiať vo fyzickej prítomnosti Majstra.

Prosím pochopte pravdu Advaity, je to ako medicína, lieky predávané cez pult. Môžete ich dostať kdekoľvek ste, prostredníctvom obojsmernej videokonferencie, spojenia.  Ale na operáciu musíte prísť do operačnej miestnosti. Preto pre skutočnú transformáciu musíte prísť  do fyzickej  prítomnosti Majstra, kde sa transformácia stáva vašou realitou, kde sa stane súčasťou vášho vnútorného priestoru.

Príbeh Padmapadu, jedného z najväčších žiakov Adi Shankaru dokazuje jasne, že mal intenzívny  pocit súvislosti s ním,  pocit spojenia s Adi Shankarom. Adi Shankara sa stal majstrom  prírody, bol veľmi silno zladený s prírodou, bol tak úžasne zladený s prírodou, možno viete alebo neviete tento  príbeh, bol  to úžasný majster – Adi Shankara.

Padmapada, ktorý nebol tak intelektuálne nadaný, ale bol veľmi odovzdaný Majstrovi, pral  Majstrove oblečenie na brehoch rieky. Ďalší žiaci si z neho robili posmech, prečo stále perie. Že neštuduje žiadne písma, že po celú dobu len perie bielizeň, nepremýšľa, kedy sa mu dostane osvietenia.

Shankara sa len smial, možno on – Padmapada je len o niečo menej intelektuálne nadaný, ale je úžasne inteligentná  bytosť, ktorá robí to, čo je potrebné urobiť ako prvé, čo to vidí ako prvý. Shankara ho chcel ukázať ostatným žiakom. Tak len proste vstal  a volal z miesta , „Padmapada, prosím poď!“  Vlastne Shankara použil toto meno prvýkrát, Padmapada /lotosové nohy/. V momente, keď ho Majster zavolal, zabudol tento žiak na všetko a začal chodiť po rieke. A rieka si povedala,  že teraz ho musí ochrániť, keď  má taký hlboký priestor dôvery v celý Vesmír. Majster je zastúpením celého Vesmíru a nemôže dovoliť, aby trpel! Nemôžem ho nechať len tak! Takže rieka jednoducho vytvárala  lotosové kvety a dávala ich tam, kde on kládol nohy. Prosím, pochopte, lotos nikdy nie je v rieke, lebo v rieke je tečúca voda. Lotos sa vyskytuje iba v stojatých vodách, ale v prípade Padmapadu sa nachádzal v rieke. A rieka vytvára veľké lotosové kvety tam, kde Padmapada dáva nohy, aby prešiel cez rieku. Zvyčajne sú ľudia nervózni, keď sa chcú dostať cez rieku na druhú stranu. Ale tu má rieka strach, keď človek cez ňu prechádza na druhú stranu! Pretože každú nohu, každý krok drží lotos, hovorilo sa mu Padmapada.

Shankara ukázal všetkým svojim žiakom, že je potrebné, aby bol priateľský  priestor pre odovzdávanie advaitických  právd. Majster sám dáva k dispozícii zážitok dokončenia cyklu lásky. Majster umožní uzatvorenie tohto  cyklu lásky. Robí to pre vás, pre vašu skúsenosť, zažiť dokončenie cyklu lásky.

Neustále vám pripomína kontext advaitického priestoru a je konštitúcia tohto priestoru. Prosím pochopte, čokoľvek čo  robí, že neustále vám pripomína súvislosti Advaithy, neustále vám pripomína, stáť v priestore kozmickej neduality.

Karma, pozostatok minulosti. Prosím počúvajte, vždy máme pocit,  že keď niečo začneme, tak zlyháme, pretože sme zlyhali v minulosti. Ale zabúdame, prečo sme zlyhali v minulosti. Možno že sme nemali inteligenciu, možno sme nemali to, čo bolo potrebné. Pretože sme nemali to, čo bolo potrebné, preto sme zlyhali, ale to neznamená, že budeme zlyhávať navždy. Ale bohužiaľ, nelogická viera v nemožnosti vo vašom vnútornom priestore je Karma. Prosím, zachyťte to! Vo vašom vnútornom priestore je nelogické presvedčenie o nemožnosti. Keď sa stane vzorcom, tak je to Karma. Keď budete  stavať pochybnosti o sebe, keď rastiete, ste ako Dhritarasthra.

Prosím počúvajte! Rozvoj sebapochybnosti v priebehu dospievania sa hromadí na Karmu, Agamya /ako Dhritarasthra/. Podporovanie sebanenávisti, s ktorou ste sa udiali, je Prárabdha Karma, ako Shakun. Čo vstupuje do ľudského tela so sebaodmietaním je Sanchita Karma, ako Duryodhan. Pochopte, sebaodmietanie je dané sebapochybnosťou a podporované sebanenávisťou. Všetky nemožnosti  sú  kombinácia všetkých troch, sú udržiavané sebavydieraním  /Gandhara/. Ona je krv všetkých troch, Gandhara drží všetky tri pohromade – Dhritarasthra, Shakun a Durodhana. Ona je hlava rodiny všetkých troch, pohromade sú udržiavané vydieraním, je to sebavydierací  vzorec  Gandhary.

Pochopte, dokonca aj vo vás je neustále sebavydierací vzorec Gandhary. Udržiava všetky tri predtým menované vzorce pohromade. Keby Gandhara tam nebola, aspoň Shakun by zostal s Duryodhanou. Dhritarasthra by nemal dovolené zostať so Shakun.

Pochopte, dokonca aj vo vás je neustále sebavydierací vzorec. Dovoľte mi definovať  vzor sebavydierania: Ak je to rovnako, čo ďalej, čo sa stane s mojou identitou? Kde budem končiť svoj život? Budem musieť dať nohu dole, postaviť sa! Ale, bohužiaľ, kedykoľvek sa budete chcieť postaviť,  dáte nohu  do úst. Príklad s nohou, je to to, čomu hovorím sebavydierací vzorec. Vy si vždy myslíte:  Postavím sa, potom to pôjde inak, iným smerom, pôjdem inou cestou. Čo sa stane s mojou identitou? Neustále si myslíte: Budem musieť žiť rovnakým spôsobom! Pochopte, nič nemusí byť rovnaké nie, nemusíte mať strach!

Sebapochybnosť, sebanenávisť, sebaodmietanie sú udržiavané pohromade sebavydieracím vzorcom, čo vedie k deštrukcii. Len v čistom krásnom priestore Advaity, budete sa vedieť pozrieť na sebavydierací  vzorec, ktorým trpíte. Sebavydieranie nemusí byť váš životný štýl, sebavydieranie nemusí byť spôsob, ako chápete svoj život.

Podstata Satsangu: Liek na veľké rany – sebapochybnosť, sebanenávisť, sebazapieranie – je Majstrova láska!