Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 27. apríl 2014

Poviem vám, nie je nič zlé na tom, keď žijete a máte výnimočné schopnosti. Tí hlupáci, ktorí kvôli svojmu vzorcu strachu nezvládajú trochu zodpovednosti za peniaze, trochu zodpovednosti za meno a slávu, za uznanie, tí tiež nenávidia svoje schopnosti. Počúvajte! Zastaviť svoje schopnosti je niečo  vážne nesprávne, ale aj nenávidieť ich je hlboké neukončenie. Na mojich deťoch z gurukul vám budem demonštrovať to, ako schopnosti a zažívanie neduality ide krásne ruka v ruke bez akéhokoľvek strachu a neukončení. Som taký šťastný, že v priebehu dvadsiatich štyroch hodín sa moje deti vrátili späť do priestoru advaity a spôsobili, že z oblohy zapršalo. 

Včera som im povedal: „Jeden deň nebude žiadna škola!“ Viete, keď je v bežných školách nejaký boj medzi deťmi, keď sa medzi sebou bijú v skupinách, alebo keď do seba tieto skupiny hádžu kamene, tak im dajú jeden deň prázdnin. V našej škole, keď deti stratia priestor advaity, tak na jeden deň školu zastavím. Povedal som im: „Na jeden deň zastavte vyučovanie. Dnes nebude žiadna výuka. Všetci si sadnite a pracujte na ukončovaní. Musíte sa vrátiť späť do priestoru naplnenia. Môžete stratiť čokoľvek, ale nie priestor advaity. Vráťte sa späť do vášho priestoru advaity, do jednoty s prírodou. Spôsobte, aby nebo zoslalo dážď!“ A nepršalo nikde, len na pár akroch! Dokonca ani na Mysore Road! Povedal som im: „Priveďte sa do priestoru advaity, do priestoru naplnenia. Ponúknite Mahadevovi obetu (aahuti) a požiadajte ho: Prosím prijmi ju a ukáž nám mrholením, dažďom z neba, že si ju prijal.“ Povedal som im: „Najprv spravte toto, až potom začnete s vyučovaním.“ A oni to urobili!