Nithyanandam mili hladaci,

dnes bol nas prvy plny den na Bali, ktory sme stravali ciastocne so Swamijim.

Swamiji priletel na Bali po 3 hodine dnes rano a niektori stastlivci, ktori vedeli kedy pride ho boli cakat na letisku a samozrejme, Swamiji ich hned a privital s jeho obrovskou laskou a pozehnaniami.

Dnesne rano zacalo velmi volne a bolo plne entuziazmu, pretoze vacsina ucastnikov od rana prichadzala na tento fantasticky program. Kedze casovy posun na Bali je vacsi ako v Indii, ranna Pada Puja zacina az o 8.30 a ranny satsang 9.30 miestneho casu, tak sme mali dost volnych chvil sa vsetci zvitat a pozdravit. Bolo to tak uzasne, ako ked mate po rokoch vysnivane rodinne stretnutie – fantasticky pocit, lebo viac ako 90% ludi sa tu navzajom pozname a mame mnoho spolocnych chvil stravenych v Swamijiho pritomnosti.

Ranna Pada Puja prebiehala uz vo velmi silnej atmosfere ocakavania Swamijiho prichodu do haly. Ma Maneesha a Ma Advait robili Pada Puju pri Swamijiho padukach, a poviem vam, uz len vidiet jeho oddanych ashramajtov, jeho sannyasis, ktory venuju svoje zivoty len pre sirenie tejto fantastickej misie osvietenia a zvitat sa s nimi nam davalo tak obrovsku blazenost a vdacnost. Nevedeli sme si ani predstavit ake to bude, ked sa objavi Swamiji samotny. Mali sme motyliky v bruchu a usmevy od ucha uchu. Cosi pred koncom pada puje Swamiji vosiel necakane do miestnosti, uz len jeho prvy krok bol tak naplnujuci, mali by ste vidiet ten usmev a to vyzarovanie. Bol tak nadseny a blazeny, ze nas vidi, vyzaroval tak silnu energiu, ze sme nevedeli, ze ci sa tesi viac on, ako my. Bolo to uzasne a neda sa to ani opisat.

Swamiji dnes ponukol specialnu rannu spravu, povedal, ze tento program je specialny a preto aj ranne spravy budu specialne. Ucastnici mohli vytvorit male skupinky a pytat sa otazky z ich osobneho zivota alebo otazky, ktore v nich uchovaju pochybnost v cokolvek co uci.

Ale este predtym nam vsetkym vsak povedal, ze nasa mamakara, nas vnutorny image, je velmi nestabilna, ma neustale moznost zmenit sa a to tak ako na hriesnika, tak aj na svatca. Vsetci mame tak nestabilnu mamakaru, ze mame neustale moznost sa otocit jednou alebo aj druhou stranou. A tato nestabilita nasej mamakary je tak prirodzena pre kazdeho cloveka, ze aj ti najpozitivnejsi ludia nou prechadzaju. Pokial nedosiahneme osvietenie, nasa mamakara bude stale nestabilna.

Na zaklade tejto nestability nasej mamakary sa v nas moze prebudit obrovsky sucit a pochopenie voci ludom okolo nas. Nech su akykolvek, vieme, ze to nie je ich prava mamakara, je to len ich momentalny stav, ich momentalna mamakara, ale maju rovnaku moznost stat sa svatcom ako aj hriesnikom, tak ako aj my. Taketo pochopenie v nas prebudi hlboky sucit a hlboku vdacnost voci vsetkym a vsetkemu. Sucit bez toho, ze by sme ich mali plne akceptovat, bez toho, aby sme suhlasili s tym co robia, alebo boli tomu nakloneni, a aj bez toho, aby sme tomu odolavali, vzdorovali. Je to pocit uplnej slobody, ktora v nas prebudi obrovsku vdacnost a silu obohacovania. Swamiji povedal, iba obohacovanie je skutocny zmysel zivota. Ked zijete pre obohacovanie inych, ani spanok a hlad nebudu mat nad vami ziadnu moc. Nebudu mat nad vami ziadnu moc – povedal Avatar.

Pocas rannej spravy Swamiji krasne odpovedal na mnohe otazky a vysvetlil krasne koncepty, ktore nam boli nejasne. Bolo tak uzasne to pocuvat. Ta laska s akou im odpovedal, ten sucit v jeho hlase a ta starostlivost pri odpovedani, boli pre moju dusu ako balzam. Ak budete mat moznost, precitajte si prepis rannej spravy z 30. novembra.

Po rannej sprave nam Swamiji dal vynimocny darshan. Vsetci sme mohli ist k nemu na javisko a dotknut sa jeho noh. Kedze nas rano este nebolo vela, Swamiji sa pytal ludi osobne ako sa maju, ako docestovali atd., atd., tak uzasne sukromne momenty so Swamijim.

Po rannej sprave sme mali den volna. Vybrali sme sa na jednu nadhernu plaz, jednu z najznamejsich na ostrove, kde sa tocila aj scena z filmu “Jedz, modli sa a miluj”, plaz Padang padang. Bolo tam fantasticky. Tak uzasne more som nezazila este nikde na svete, a dokonca aj rozmaznani australcania, ktori maju snad najkrajsie plaze na svete boli nadseni morom a jeho lahodnostou. Kupali sme sa cely den, plaze boli nadherne a este lepsia bola spolocnost nadhernych prebudenych bytosti.

Vecer, sme sedeli na terase na veceri, ked sa tam zrazu zjavil Swamiji a pozehnal vsetkych z nas. Prisiel skontrolovat ci je vsetko s nami v poriadku a ci nam chuti. Bol tak uzasny. Potom ako si sam sadol k veceri nas vsetkych pozval k nemu a tak sme stravili asi hodinu v jeho pritomnosti pocas vecere, kedy rozpraval vela zabavnych pribehov, utahoval si z ucastnikov, ktorych, mimochodom vsetkych pozna po mene (okrem par uplne novych ucastnikov, ktori su vynimkou). Bolo to tak uzasne, vela ludi zavolal aby si sadli priamo k nemu alebo prisli k nemu, pytal sa ich osobne otazky, venoval sa nam a hlavne sa vela vela smial. Vsetci sme mali usmevy od ucha k uchu – tak uzasne sukromne momenty s Avatarom, to si clovek nevie ani vysnivat.

Na koniec celeho sedenia Swamiji povedal: Ti co ste tu, ste skutocne pozehnani. Po prve preto, lebo tento program sa kona uplne po prvy krat. Po druhe preto, lebo je uplne uple novy, privedie vas do uplne novej a vyssej urovne vedomia, a po tretie preto, lebo sa kona na tak uzasnom mieste ako je Bali – so silne duchovnou atmosferou. Povedal nam, ze ti co premeskali a neprisli, skutocne premeskali, ale ti co ste tu, ste skutocne pozehnani.

Samozrejme, po tomto nasledoval velky potlesk a slzy v ociach vsetkych vdacnych a dojatych ucastnikov. Dakujeme Swamijimu za tak uzasne chvile a tesime sa na zajtra, kedy to vsetko naozaj zacne.

Krasny vecer z Bali vam zela, Vibhooti