Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 11. október 2013

Dnes by som rád rozprával viac o dvoch dôležitých pravdách. Včera som pokračoval v rozpravaní o tom, ako by mali byť najvyššie duchovné pravdy chápané vo viacnásobných nekonečných možnostiach a kombináciách.

Neodolávať neznamená akceptovať. Dnes chcem uviesť iba tieto dva dôležité fakty, dve dôležité pravdy pre nás všetkých, aby sme dnes o nich rozjímali, rozmýšľali: o tom, či máte pocit, že ste bezmocní a zviazaní alebo to, či sa cítite silní a oslobodení. O obidvoch sa rozhodujete v rámci plánovania vášho života.

Prosím pochopte, to ako ste schopní napredovať vo svojom živote, nerozhoduje o tom či sa cítite zviazaní alebo slobodní. Chcem vám pripomenúť tento fakt. Vonkajšie udalosti, či už úspech alebo zlyhanie, nerozhodujú o tom a neprispievajú priamo k tomu, či sa budete cítiť silní alebo bezmocní. 

Keď si myslíte, že vonkajšie udalosti prispievajú k tomu, že sa cítite bezmocní alebo silní, tomu ja hovorím nesprávne pochopenie, neukončenie. Keď si myslíte, že pri pocitoch sily, nadšenia, energie a blaženosti  sú dôvodom vonkajšie udalosti, tak prežívate radosť na základe nesprávneho pochopenia. Tá radosť potom nezostane vo vás, nestane sa vašim životným štýlom. Na to, aby sa tak stalo, nestačí iba správna skúsenosť, ale aj správne pochopenie. To, či sa cítite silní alebo bezmocní, či sa cítite nadšení alebo zdeprimovaní, či sa cítite bohatí alebo chudobní, či sa cítite zdraví alebo chorí, neprichádza na základe vonkajších udalostí. Je to vaša skúsenosť seba samých, ktorá o tom rozhoduje.

Včera som uviedol jeden príklad. Keď ľudia na indickom verejnom oddelení pre výstavbu plánujú výstavbu ciest, tak nikdy nechodia do terénu. Sedia vo svojej klimatozovanej kancelárii a tam uzatvárajú celý plán výstavby. Až človek, ktorý príde na miesto, kde sa má postaviť cesta zistí, že tam nie je potrebná cesta, ale most; alebo že na tomto mieste, že nie je potrebný most, ale cesta; alebo že na tomto mieste stojí chránená pamiatka a cestu treba otočiť! Nikdy sa neobťažujú tým, aby išli do reálneho terénu preveriť si, či ich rozhodnutie je správne alebo nesprávne.

Takisto, ani my sa nikdy neobťažujeme overiť si v skutočnej realite, či naše rozhodnutie cítiť sa zviazaní alebo slobodní je správne alebo nesprávne. Prosím pochopte, realita v teréne, ktorá vám naozaj umožní pochopiť to, či ste zviazaní alebo slobodní je pochopenie, na základe ktorého pokračuje vaše myslenie, pochopenie, na základe ktorého hýbeme našim vedomím, chápanie, na základe ktorého fungujeme, na základe ktorého konáme, na základe ktorého chápeme to, kým sme sami pre seba.

Prosím pochopte, rozpor medzi myšlienkou, ktorú máte o sebe (vnútorný imidž) a tým, ako sa premietate pred inými (vonkajší imidž) prináša obrovské sebaodsudzovanie a neúctu voči sebe. Keď vidíte rozpor medzi vaším vnútorným a vonkajším imidžom, tak namiesto toho, aby ste ho ukončili, premostili, začnete sa odsudzovať. Odsudzovať sa je ako ťahať lano, na ktorom je uzol. Pochopte, na lane je uzol. Na obidvoch stranách sa pokúšate silno ťahať, aby ste ten uzol odstránili. Ale uvoľní sa? Nie! Takisto neúcta alebo sebaodsudzovanie neukončí rozpor medzi vnútorným a vonkajším imidžom. Všetko čo sa vám snažím povedať je, aby ste neodolávali, neodporovali tomuto rozporu. Ja nehovorím, aby ste ho akceptovali. Nie! Ja iba hovorím to, aby ste mu neodporovali. Iba vtedy, keď nebudete odporovať, sa začnete pohybovať správnym smerom, začnete správne strategizovať.

Keď sa zbavíte odolávania, odporovania, tak prvá vec, ktorá sa vo vás udeje bude to, že sebaodsudzovanie a neúcta voči sebe sa začnú strácať. Pokiaľ bude neúcta voči sebe udržiavaná nažive, tak kvôli tomu si začnete vytvárať väčší a väčší vonkajší imidž. Keď sa vonkajší imidž stane väčší a väčší, vy budete jasne vidieť, že váš vnútorný imidž s ním nesedí, preto sa aj neúcta voči sebe samým stane väčšia a väčšia. Toto vedie do nebezpečeného začarovaného kruhu.

Väčší vonkajší imidž prirodzene znamená väčšiu neúctu voči sebe. Keď sa rozpor medzi vaším vonkajším a vnútorným imidžom zväčší, tak skúsenosť, ktorou budete prechádzať je to, čomu ja hovorím peklo! Peklo a nebo nie sú geografické miesta, sú to psychologické stavy. Keď bude vo vás existovať viac neúcty voči sebe, tak prirodzene nebudete schopní sedieť sami so sebou, nebudete schopní stráviť samých seba, svoju vlastnú existenciu. Kde budete vtedy prebývať? Kde budete odpočívať? Vaše miesto odpočinku bude: „No tak, vytvorme si ešte väčší imidž!“ Väčší imidž na základe nesprávneho pochopenia nevyrieši váš život, nebude viesť k viac a viac naplneniu. Naplnenie sa udeje iba vtedy, keď sa váš vnútorný imidž (vnímanie samých seba) a váš vonkajší imidž (ako sa premietate navonok) premostia. Iba vtedy keď sa premostia, nastane naplnenie. Prosím počúvajte, naplnenie, to je osvietenie! Naplnenie je osvietenie!

Dnes som rozjímal nad myšlienkou, o ktorej som rozprával včera: „Neodolávajte“, o tom, ako to priamo znižuje úroveň stresu, ktorý máte, ako to priamo prospieva vášmu zdraviu, bohatstvu, vášmu pocitu radosti, naplnenia, sily, tvorivosti, života, prebudenia. Teraz poviem veľmi dôležitú, veľmi jemnú pravdu. Odolávanie, odpor, ktorý máte voči čomukoľvek, či je to chudoba, starnutie, choroba, bezmocnosť, strach, právnické problémy, spoločenské problémy, nech je to čokoľvek čomu odporujete – vy si k tomu nanešťastie vytvárate negatívne pripútanie. Keď ste k niečomu alebo niekomu pripútaní, tak následky a vedľajšie účinky veľmi jasne spoznáte, pretože sú veľmi priamočiare, jasné. Ale keď máte negatívne pripútanie, jeho následky a vedľajšie účinky tak ľahko nespoznáte, pretože tie nie sú tak priamočiare.

Negatívne pripútanie vytvára najmenej desaťkrát horšie vedľajšie účinky ako pozitívne pripútanie. Pozitívne pripútanie je niečo ako „chcem toto“. Negatívne pripútanie je „toto by sa v mojom živote nemalo stať“. Pochopte, negatívne pripútanie vás neustále udržiava v priestore bezmocnosti. Vaša psychika funguje veľmi silným spôsobom. Musíte pochopiť čo je to bezmocnosť. Je to neustále pamätanie na to, čo nechcete a to samotné ovláda váš život.

Poviem vám, čomukoľvek budete odolávať, to bude pretrvávať. Aj keď to priamo nepríde do vášho života, vy budete váš život prežívať tak, ako keby sa to neustále dialo. Všetko čomu odolávate, to pretrváva. Všetko, k čomu máte negatívne pripútanie, bude neustále prichádzať. Vaša myseľ núti nielen iných, ale aj vás samých veriť tomu, že niečo čo vôbec neexistuje sa deje vo vašom živote znova a znova.

Napr. keď máte strach z hadov, v celom vašom živote ich možno uvidíte len jeden alebo dvakrát, ale spomeniete si na nich každý deň najmenej dvestokrát! Pozrite sa na tú srandu! V skutočnosti uvidíte hada vo svojom živote iba dva alebo trikrát. V mestách je takáto možnosť nulová, keď chcete vidieť hada, tak musíte ísť do ZOO. Lenže strach z hadov vás núti vidieť ich, spomenúť si na nich 200-krát denne! 200-krát za deň máte panický záchvat, ktorý vedie k viacnásobným fyzickým a mentálnym poruchám. Zomriete iba kvôli spomienke na hada, bez toho, aby ste ho vôbec videli! To je sila odolávania, odporovania niečomu.

Prosím pochopte, keď máte strach z hada, možno ho naozaj uvidíte iba dva alebo trikrát v živote. Ale iba spomienka na neho dokáže spôsobiť to, že sa cítite bezmocní! Ja nehovorím, aby ste akceptovali uštipnutie hadom, všetky vedľajšie účinky a následky. Nie! Všetko čo hovorím je to, aby ste prestali odolávať, odporovať. Keď prestanete odporovať, váš strach začne miznúť.

Vedľajšie účinky a následky odolávania, nech je to akékoľvek odolávanie – odolávanie chudobe, chorobe, psychologickým problémom, bojovaniu doma, konfliktom vo vzťahoch, alebo odpor, ktorý máte voči svojmu šéfovi v práci, akékoľvek odporovanie vytvára pred vami pilier zo strachu a núti vás, aby ste sa neustále cítili bezmocní. Najväčší problém je ten, že keď poviem: „Neodporujte!“, tak začnete rozmýšľať: „Swamiji ma žiada, aby som akceptoval. Ako môžem akceptovať svoju manželku? Nie! Ako môžem akceptovať svojho šéfa?“ Nie! Stávate sa bezmocnými kvôli tomu, že máte pocit, že keď akceptujete svojho šéfa alebo manželku, tak ste prehrali.

Prosím pochopte, ja nehovorím akceptujte. Nie! Ja hovorím neodolávajte, neodporujte, a pozrite sa na vedľajšie účinky a následky neodolávania, neodporovania. Akceptovanie je takisto len ďalšia hra ega, pri ktorej si musíte sadnúť a zmieriť sa sami so sebou, utešiť sa. Vždy bude existovať nejaká neutešená časť vás, ktorá je nenaplnená a ktorá bude hovoriť: „Nie! Budem praktizovať všetko akceptovanie potom, ako ukončím svoj boj!“

Pochopte, pretože akceptovanie je iba ďalšia hra ega, nikdy nebudete v akceptovaní úspešní. Pre to, aby ste zažili pravdu, je neodolávanie, neodporovanie veľmi dôležitý katalyzátor. Neodporovanie je pre vás veľmi dôležitý katalyzátor pre to, aby ste našli, aby ste objavili realitu, pravdu toho, kde sa nám deje život. Iba vtedy, keď budete vedieť kde sa deje život, môžete na tom pracovať, môžete to pochopiť, môžete to analyzovať, môžete navrhnúť čo len chcete, môžete si vytvoriť svoju vlastnú realitu. Na to, aby ste si vytvorili svoju vlastnú realitu, realitu akú chcete, musíte vedieť, kde stojíte, kde sa deje život.

Na ďalších satsangoch budem pokračovať v rozprávaní o tom, ako odolávate neodolávaniu a myšlienkam, otázkam, ktoré vás nútia odolávať odolávaniu. Budem vám všetkým odpovedať a pomôžem vám ukončiť. Potom budete schopní praktizovať túto pravdu a zažijete ju na vlastnej koži.