Nithyanandam mili hladaci, posledny den Vnutorneho prebudenia na Bali bol uzasny. Swamiji pocas rannej spravy dal moznost ucastnikom Bali Yatry, aby porozpravali svoje zazitky z tohto programu a ucastnici sa podielali o svoje skusenosti po dobu hodiny a pol. Boli tak naplneni energiou, prekypujuci vdacnostou, tak naplneni, stastni a nadseni, ze to bolo citit z kazdeho ich slova, z kazdeho gesta, z kazdeho pohybu. Ak ste mali moznost pocuvat tento ranny satsang, urcite to neuniklo vasmu oku ani vasmu srdcu.

Tento den nebol ziadny lazo plazo, aj ked by ste si mozno mysleli, ze posledny den, to uz je len taka flakacka, nebolo to tak. Rano sa poriadne cvicila yoga, ucitelka nam dala skutocne zabrat a po rannej sprave nas Swamiji hodil do dalsieho procesu a to procesu vytvarania sanga sankalpy – zameru sangy, alebo skupiny v ktorej sme pocas celeho programu pracovali. V tychto skupinach sme sa tak zblizili, ze v tento posledny den sme skutocne prekypovali vdacnostou a laskou, silnym spojenim jeden s druhym. A presne o tomto bol cely 21-vy den tohto programu – o vdacnosti. Ked sa skutocne zblizite s niekym, ked pride cas rozlucky, precitite lasku a vdacnost za to, ze je sucastou vasho zivota a budete dufat, ze sa opat velmi skoro znova uvidite.

Po tomto procese medzi nas opat prisiel Swamiji a vypocul si nase skupinove vyhlasenia, plany a zavazky do buducna. Nasa skupina bola najvacsia, pozostavajuc z 20 clenov, ked sme sa ukazali pred mikrofonom, Swamiji povedal: “Wow!” a smial sa. Potom sa opytal z kolkych krajin sme a predstavte si, boli sme z 10 krajin len v nasej skupine. Ake uzasne!!! Nase vyhlasenia boli nadherne, najma preto, lebo na konci sme zborovo precitali nase vyhlasenie o nas samych ktore znelo: “Vyhlasujeme, ze sme cistym kanalom pre Swamijiho. Sme zijuca, dychajuca a prekvitajuca inspirujuca a neotrasitelna sila ktora obohacuje a osvecuje svet nekonecnymi moznostami. S vdacnostou, prosime o Swamijiho pozehnania.” A Swamiji nam so sirokym usmevom povedal svoje hlasne: “Tathasthu!!”.

Wow, ta sila a energia s akou to prislo, bolo to uzasne! Navyse, v hale sa rozplynul obrovsky potlesk. Myslim si, ze sme boli jeho najoblubenejsi. 🙂 (Samozrejme, ze pre inkarnaciu je najoblubenejsi kazdy a zaroven kazdy ma pocit, ze on je ten najoblubenejsi. To je ta najuzasnejsia skusenost lasky inkarnacie a k inkarnacii, kazdy z nas s nou ma vlastny jedinecny vztah, spojenie. Je to krasne!!!)

Ked si Swamiji vypocul vsetkych z nas a pozehnal nas, uz bol cas na darshan. Dnesny darshan bol nazvany “sangha sankalpa deeksha” – iniciacia do naplnenia skupinoveho zameru. Tato iniciacia bola extra bateria, extra energia a pohon na naplenie nasich vyhlaseni a zamerov. Swamiji nam povedal, ze on sa stava spolutvorcom nasej reality. Ake krasne!

Zacal sa darshan – posledny darshan tohto programu. Vsetci sme sedeli vo svojich skupinkach, kazdy zo skupiny dostal darshan a nakoniec sa cela skupina zhromazdila pod javiskom a Swamiji nas este raz pozehnal obrovskym usmevom a jasnym, laskavym “Tathasthu!” s jeho rukou v geste pozehnani. Poviem vam, tento darshan bol krajsi ako akykolvek iny. V Swamijiho pohlade bolo citit satisfakciu, hrdost a naplnenie z toho, kam sa mu podarilo nas posunut len za 21 dni. Ten pohlad a to pozehnanie, aaaach, ten laskavy a sucitny pohlad, moje srdce sa roztapalo a oci sa naplnili slzami dojatia.

Swamiji sa po darshane rozlucil len so slovami: “Budete mi chybat.” Slzy sa vtisli do oci. Potom pokracoval: “Ja budem s vami. Ja vam nebudem chybat, lebo budem stale s vami. Ale vy mne nemozete povedat, ze budete so mnou, takze vy mne budete chybat. I love you guys. (Lubim vas, detvaky).”

Swamiji potom zlozil ruky do pozehnani, dal nam svoje posledne pozehnania a odisiel. Uzasne bolo to, ze sme boli vsetci stastni, nikto nebol smutny, nikto nemal stiesneny pocit, vsetci sme boli napleni blazenou naladou.

Na dalsie rano Swamiji este podaval rannu spravu z Bali. Vsetci sme sa zisli na Guru puji a rannom satsangu, po ktorom Swamiji este daval sarva darshan pre kazdeho a z haly vysiel rovno do auta a smeroval na letisko. Ako si sadal do auta, my sme stali pri vychode z haly (vychod bol cely preskleny, takze vsetci sme mohli dobre vidiet), Swamiji sa otocil a kyval nam, potom si sadol do auta a opat vykukol a kyval nam. Toto boli chvile, kedy nam vsetkym stiskalo hrdla, stiskalo hrude. ‘Naozaj? Naozaj prisiel ten moment ze je koniec? Naozaj Swamiji odchadza? Naozaj uz je 21 dni prec?‘ Ano, pochopili sme, ze naozaj nastal cas rozlucky. Swamiji nam posledny krat zakyval a dvere sa zavreli. Na aute boli nepriehladne skla, Swamijiho usmev zmizol za dymovymi sklami a auto sa pohlo.

Poviem vam, odkedy Swamiji odisiel, Bali uz nebolo to iste. Ked odide Guru, odide zivot. Mnohi z nas sme zostavali na Bali este niekolko dni, ale Bali uz nemalo v sebe tu stavu a to nadsenie. Mali sme pocit, ze zivot sa presunul niekam inam a nase srdcia odisli s nim.

Vela ucastnikov Bali Yatry mali to obrovske pozehnanie a stastie, ze mohli v ten den alebo na dalsi den cestovat do Indie na Swamijiho oslavy na rodenin a vela ludi sa chystalo opat na januarove Vnutorne prebudenie do Haridwaru – do posvetneho mesta v severnej Indii – len aby mohli byt v energii a laske tejto vynimocnej inkarnacie. Preto ak mozte, rozhodnite sa aj vy co najskor ist na Vnutorne prebudenie, lebo je to nieco, co navzdy zmeni vas zivot. Vnutorne prebudenie je nie je program, je to obrovska sanca zmenit svoj zivot na zivot najvyssich moznosti. Na zivot v stasti, v pokoji a v naplneni. Nevahajte, a skocke, ten spravny cas na vase vnutorne prebudenie je Teraz!

Z Bali Yatry 2013 sa s vami luci a krasne vianoce praje

Kothari Ma Nithya Vibhooti

Nithyanandam!