Nithyanandam mili badatelia, z Bali vas opat pozdravuje Vibhooti. Konecne sa ozyvam po troch intenzivnych dnoch na Bali a doplnam nase zazitky z poslednych dvoch dni Vnutorneho prebudenia stupen 4. Den 20 bol neskutocne fantasticky, hlavne preto, lebo uz islo skutocne “do tuheho”. Swamiji nam pred darshanom den predtym povedal, ze nasledujuca iniciacia “chit jada grandi vedhana deeksha”, bude udelovat uplne po prvy krat. Tato iniciacia bude zajtra pokracovat silnym procesom oddelenia vasho vedomia a hmoty. Povedal nam, ze tato iniciacia doslova oslobodi nase vedomie od hmoty. Swamiji povedal, ze toto oddelenie nasho vedomia od asociovania sa s hmotou bude mat tak silny efekt, ze neukoncenia sa uz nebudu moct dotknut nasej podstaty. Swamiji povedal: “Vase vedomie je ako obrovsky ocean. Vase neukoncenia, vase myslienky su ako vlnky v oceane. Mozu vlny oceanu narusit ocean samotny? Nie! Ocean je ocean je ocean. Ziadna vlna nemoze vyviest ocean z rovnovahy, z jeho obrovskosti, podstaty. Takisto je to s vasimi neukonceniami. Su to len male vlnky vo vasom vedomi. Nebudu mat nad vami ziadnu moc. Nebude mat z nich strach, nebudete si ich ani vsimat, budu pre vas zanedbatelne. Po tomto procese bude vas zivot velmi hravy. Ked sa vedomie a hmota oddelia, ked aj pridu nejake neukoncenia, vy budete vediet, ze to je len hmota a hmota sa uz vasho vedomia nedotyka. Na hmote uz nezalezi. Ked si svoje neukoncenia nebudete vsimat, oni sami spachaju samovrazdu. Vas zivot bude Leela – bozska hra.“ 

Takze den 20 bol ten den “D” tohto samotneho procesu, kedy mal Swamiji oddelovat vedomie od hmoty. Bol to tak dolezity proces, ze Swamiji sa neskutocne tesil, ze nas vsetkych prevedie do tejto zony. Rano pocas rannej spravy Ma Jnanatma (jedna zo Swamijiho najblizsich ashramajtiek, ktora je pocas programov Vnutorne prebudenie aj pocas rannych sprav hned pod javiskom pri Swamijim) sedela a pozerala na Swamijiho zatial co prebiehala meditacia na konci satsangu. Neskor sa na nasom prvom sedeni s nami podelila o svoje zazitky. Povedala nam: “Sedim a pozeram na Swamijiho ako si blazene sedi a vyzaruje, a povedala som si: ‘Ako moze byt niekto stale tak stastny?’ Navyse som si povedala, o pol hodinu bude podavat asi tu najdolezitejsi iniciaciu v jeho zivote a nema ani len najmensie znamky obav, alebo stresu.”. Ked to rozpravala, Swamiji sa len smial a smial. To je vedomie a stav inkarnacie – vecne blazeny a naplneny. Je to tak krasne a inspirujuce pre kazdeho z nas, vidiet, ze zivot moze byt skutocne Leela – bozska hra.

Swamiji nam potom povedal: “Chcem vam povedat jednu pravdu. Tato iniciacia je tak silna, ze vam navzdy zmeni pohlad na zivot. Uz budete vediet, ze nie ste hmota, ale ze ste cisty ocean vedomia, ze ste energia. Pochopte, ze vasa realita nie je tvorena hmotou ale energiou, ktora vytvori mriezku a ta tvori nasu realitu. Nemusite nic robit, vlastne ani nemozte nic robit, toto je plne moja zodpovednost. Pochopte, clovek to nedokaze sam, musi to dostat ako dar. Osvietenie clovek nemoze dosiahnut, moze ho len dostat, je to vzdy dar. Ako sviecka, povedzte mi, moze sviecka dlhorocnym odriekanim a pokanim dosiahnut to, ze sa jej knot sam od seba zapali? Moze si povedat, ze bude tolko rokov meditovat az sa nakoniec zapali sama od seba? Nie! Moze robit co len chce, ale sama sa zapalit nedokaze. Iba horiaca sviecka moze zapalit inu sviecku, ale samotna sviecka to nedokaze. Moze sa maximalne pripravit na to, ze ked pride ohen, aby dobre horela, ako napr. uchovavat si knot suchy, ale nedokaze sa zapalit sama. Takisto clovek si osvietenie nemoze vytvorit, moze ho len dostat. Takze toto je len moja zodpovednost, jedina vec ktoru potrebujete urobit je dat mi vase ‚ano‘. Pretoze my osvietene bytosti mame etiku, je to osvietena etika, ktora nedovoluje ziadnej osvietenej bytosti vstupit do niecieho vnutra bez jeho suhlasu a povolenia. Ak mi vsak date svoje ano, ja vstupim do vasho vedomia a oddelim ho do hmoty. Kolki z vas mi davate svoje ano?” – V hale sa zdvihli vsetky ruky a vacsina z nas zdvihla oboje a vykrikli sme Anoooooooooo Swamiji!!! Swamiji dalej pokracoval: “Dobre, ti z vas, ktori ste povedali ano, chcem aby ste vedeli, ze ja vstupim do vasho vedomia iba pre vasu transformaciu, nebudem nic citat, nic sa pytat, nic skumat ani zistovat, moja praca bude cisto pre vasu transformaciu a uvidite, urobim to!”.

Potom nam Swamiji povedal, ze tento proces robil iba jediny krat predtym, lebo je tak silne  intenzivny, Bolo to naprograme LEP v roku 2010, ktoreho boli Kamalalochana aj Vibhooti obe ucastnicky, ked Swamiji robil tento proces. Ten proces spociva v tom, ze sme si mali predstavovat, ze kazda nasa myslienka je ako ryba, ktora vyskakuje z nasho oceanu vedomia, nic viac. Co myslienka, to je ryba. Swamiji nam povedal, len si predstavujte vyskakujuce ryby, to je vsetko, nic viac. Potom nam povedal: “Pochopte, toto nie je meditacna technika. Praktizovanie tejto veci vas nedovedie nikam, mozno tak do spanku, pretoze toto nie je technika. Toto je len proces, ktory zamestna vasu mysel, aby som ja mohol vojst a urobit potrebny proces vo vasom vnutri. Inymi slovami, toto je ako anesteza. Ked lekari idu operovat, podaju anestezu, aby mohli bez prekazok vykonat potrebnu operaciu. Anesteza odoberie bolest a umozni operaciu aby sa udiala, ale nie je to operacia samotna, je to len prostriedok na to, aby sa operacia mohla udiat. Takze vy robte svoju pracu a ja vam slubujem, ze ja urobim svoju. Ja vam teraz dam ‘Prana pratishta” (iniciacia kedy sa z obycajne sochy stane ziva bozska energia pomocou iniciacie od osvietenej bytosti). Vsetko co je v tejto hale bude iniciovane. VSETKO! Budeme pracovat asi hodinu, vy akurat nesmiete zaspat, a musite len stale pozorovat ryby ako skacu , to je vsetko.”

Potom sme sa rozsadili po celej hale tak, aby sme vsetci mali dost vela miesta okolo seba, Swamiji totiz povedal, ze budeme velmi intenzivne levitovat. Nastal cas. Zaviazali sme si satky, Swamiji okamzite vytvoril silnu energiu v hale, vyriekal rozne mantry, tleskol, a zvolal ‘Namah Shivaya’ a proces sa zacal. Co nasledovalo potom (Vibhooti vam popise len jej osobnu skusenost, kazdy ucastnik ma samozrejme svoju vlastnu skusenost, ktora moze byt uplne ina) bolo nieco neuveritelne neskutocne. Hudba ktoru pustali bola piesen, ktora je hymnou Popradskeho centra (Bum Bum Bolenath) a to navyse velmi hlasno. Ak poznate tuto piese, tak viete, ze nie je mozne, aby sa vam pri nej neprebudila  kundalini energia, navyse ak ste v tak silnom energetickom poli inkarnacie. Moje telo zacalo vyhadzovat hore. Zaroven sa neskutocne spomalili myslienky, ale cokolvek sa vynorilo boli len ryby, ryby a ryby a ryby. Po niekolkych minutach intenzivnej levitacie a blazenosti a neskutocnej energie sa telo uplne ustalilo, ako kamen, ziadny pohyb, chrbtica rovna az po korunnu cakru ako prut, nastalo neskutocne ticho, hoci hudba v pozadi nadalej pokracovala silnymi tonmi a vibraciami. Vibhooti vam nevie popisat co sa stalo a co sa dialo dalej. Nebola v tele, telo necitila, ale vedela ze telo niekde je, telo bolo, ale nebolo, vo vnutri obrovsky priestor, ocean, nekonecny ocean v nom len male zanedbatelne vlnky. Bolo to vsetko a bolo to nic, bolo a nebolo. Telo nebolo, myslienky neboli, nebola som tu, ale nespala som, nevedela som co sa deje, zaroven viem ze som nespala, bola som si plne vedoma toho ze existujem vsade, ale telo som necitila, nepocula som nic, nic ma nemohlo vyrusit, len priestor,….len vsetko, len nic, neviem… proste nieco …. nieco ….. vsetko….. nieco nic…. vsetko nic….. vsade……nikde…… vsade……. nikde…… …… ……. preslo asi 10 minut a Swamiji povedal “Relax. Mozete otvorit oci”. Pytala som sa v duchu: ‚Preco tak skoro Swamiji? Toto je predsa tak uzasneeeee.‘ Pohlad na hodinky mi prezradil ze preslo asi 70 minut….. Ja uz som nebola ja, stalo sa nieco obrovske…. nechcem nic definovat, nechcem hovorit, nechcem nic robit, len byt opat tam, v tom priestore vsetko a nic. Bol to ten najkrajsi priestor na svete, nieco, odkial sa neodchadza….

Preto vam Vibhooti nepisala 3 dni, lebo to co sa udialo to sa musi nechat tak, to sa musi ustalit, to sa nesmie opisovat, to sa nesmie ponizovat ubohymi ludskymi hlaskami a pismenkami. To by sa nemalo nikdy nikdy prestat zit…..

Moja obrovska obrovska vdaka ide nasmu Swamijimu, tejto OBROVSKEJ inkarnacii, tomuto chodiacemu sucitu a laske, za VSETKO, VSETKO, VSETKO, co sa neda vyjadrit do slov vdaky. Swamiji, ty si skutocne obrovsky ako vesmir a ja som nekonecne vdacna, ze v nom mozem dychat s tebou. Dakujem….

Mili hladaci, po tejto skusenosti nas Swamiji zobral na posledny vylet v ramci programu. Isli sme do rezortu Watermark, kde sme sa isli plavit na motorovych clnoch. Boli sme asi na 14-tich lodkach, plavili sme sa po oceane vo velkej skupinke, Swamiji vpredu a nase lode okolo neho a za nim, bolo to ako ked tiahnu lososy proti prudu, Swamiji v cele, my za nim, naplneni vdacnostou a laskou a obrovskym pozehnanim tejto najuzasnejsej iniciacie v nasom zivote. Tu vidite fotky.

Po lodkovani sme mali obcerstvenie a sedenie na plazi so Swamijim, dostali sme cerstve kokosove orechy, indicky chai tea a ine dobroty, vsetci sme mali dovolene jest, prepchavali sme sa indickymi samosami (satocky so zeleninovou plnkou) so Swamijim na plazi. Bolo to uzasne – Balijska bielo-pieskova plaz a inkarnacia pred nami, my kokosy a samosy v rukach….. ahhhhh, to je zivot, ktory treba zit naplno.

Po posedeni sme sa presunuli do otvorenej plazovej haly na darshan, ktory sa volal “Guru deeksha”, Swamiji pocas tejto iniciacie zasrubovaval jeho samotnu energiu do ucastnikov. Prenasal kusok seba do kazdeho z nich, a zarucil sa im, ze sa stava spolutvoritelom ich osobnej aj skupinovej reality. Aky krasny darsan, aka nadherna dojimava obeta majstra, aj tak obycajnym bytostiam ake sme oproti nim my ludia, inkarnacie davaju napriek tomu vsetko. Vsetko co maju. Ponukaju vsetko co maju na otvorenej dlani kazdemu, kto povie ANO, kazdemu, kto si najde cas a pride, kazdemu, komu to stoji za to. Ten obrovsky sucit inkarnacie nema hranice.

Po Guru deeskha iniciacii nasledovala Guru Homa, ritual ohna na privolanie Adi Guru (prvej inkarnacie a planete Zem), Sri Dakshinamoorthi. Vyse dvoch hodin chantovania mantier, neskutocna energia pozehnani, vsetko spolu so Swamijim. Po home hostina a ohnovy tanec. Prilozene fotky vam povedia viac.

Bol to neskutocny den. Bol to den znovuzrodenia, den noveho zaciatku, den bozskeho prebudenia, den, kedy sme boli oslobodeni od hmoty. Ahhh, co viac moze clovek o tomto povedat? Zastavme uz slova, podme sa len ponorit do tej skusenosti. Swamiji, bud navzdy s nami.

S vdakou, Kothari Ma Nithya Vibhooti

Oficialne fotky z tohto dna si mozete pozriet na: http://nithyananda.org/photo-gallery/nithyananda-diary-bali-inner-awakening-day-20-padapuja-satsang-20-dec-2013