Nithyanandam mili hladaci,

dnesny den bol BOMBA!!! Ako sme vam vcera pisali, dnes sme boli na prvom vylete so Swamijim. Este predtym ako sme isli na vylet sme mali silny proces zamerany na pocuvanie. Cely tento program bude zamerany na neustale zdokonalovanie nasho pocuvania. Pocuvanie nas samych nam totizto pomoze vytvorit si taku realitu, ktora je pre nas skutocne ta prava. Nasa realita sa pre nas kazdy den meni a kazdy den mozeme vytvorit a vytvarat nieco nove, aj ked to nema vobec nic spolocne s tym, co sme chceli vcera. Takze aj dnes sme mali dalsi silny proces takehoto intenzivneho pocuvania. Pocuvania samych seba. Pocuvali sme svoj zivot, svoje telo, svoje vnutro, co nam hovori dnes. Co chce vytvorit dnes. Ako vidi svoju buducnost dnes. Naco chce vyuzivat svoju zivotnu energiu odo dnes. A potom sme sa o svoju realitu podielali s co najviac ludmi v tejto hale.

Mimochodom, je nas tu nieco vyse 100 ucastnikov a energia je skutocne fantasticka a intenzivna. Po obede sme sa vybrali na vylet do fantastickeho chramu ktory je vytesany zo skaly v mori. Swamiji nas tam uz cakal a vsetci sme isli vo velkom sprievode pozdlz mora az ku danemu chramu. Vyhlady boli fantasticke, fantasticky vzduch a more bolo buracajuce s obrovskymi vlnami, ktore narazali na obrovske skaly a utesy ako aj na samotny chram.

Swamiji kracal tak majestatne a povabne, ako len osvietena bytost moze kracat a vsetci ludia, ktori sa nachadzali v parku a pozdlz utesov na neho nemo pozerali, fotili si ho a otacali sa za nim. Niektori sa k nam aj pridali a nasledovali nas sprievod vacsinu casu s nami. Pred chramom ktory sa nachadzal v mori bola velka jaskyna a na nej bol napis “Posvatny had”. Swamiji vletel do jaskyne, my, vsetkych 100 ludi rovno za nim, kdez tu zrazu sa Swamiji zvrtol a otocil a vychadza von. Zistil totiz, ze ten had nie je ziadna deity, alebo socha, ale zivy had (navyse dost maly), ktoreho ludia mozu ist “pohladkat” pre stastie.

Swamiji vysiel von a hovori: “Ked tam vy vsetci vojdete, tak ten had bude tak iritovany, ze zacne hryzt. Radsej ho nedrazdime. :))))) Povedal nieco v zmysle “nedrazdite hada bosou nohou”. Ked vychadzal z tej jaskyne, tak ti co sme boli niekolko metrov za nim sme ho zrazu videli prechadzat rovno popred nas. Ja som bola zrovna prave pri nom, ako sa otocil. Pozrel sa mi do oci a hovori, nedrazdime toho hada bosou nohou, lebo bude tak rozruseny ako nikdy. :)))

Ta jeho ironia v hlase a zmysel pre humor s akym to hovoril, ked sa na mna pozrel, ako vtipkoval nad tym, ze tato skupina rozrusi chudaka hada, bolo mi tak smiesne, ze som sa smiala od ucha k uchu. Rovnako aj Swamiji. 🙂

Po jaskyni nasledoval vstup na ten samotny kamenny chram. K nemu sa bolo treba prebrodit cez vodu, ale vlny boli tak silne, tak buracajuce, ze hoci voda bola len po clenky, jedna vlna a boli ste mokri az po pas. Navyse, nedalo sa cez vodu ist v slapkach (kedze je tu horuco, vsetci sme mali na nohach len obycajne zabky alebo slapky), lebo by vam ich voda zobrala, tak sme museli ist bosi. Na dne boli kamene, ktore sme nevideli a voda neustale buracala. Niektorym, ktori sa nevyzuli voda uniesla jednu alebo aj obidve slapky (Jnanatma skoncila len s jednou), ale mne sa podarilo prejst hladko a prist na schody chramu, kde stal Swamiji. Ako som sa vsak otocila, skupina ludi za mnou bola zaliata tak obrovskou vlnou, ze sa mnohi posmykli a padali do vody. Voda mnohym bola az povyse rebier. Ako to Swamiji pocul a videl, pozrel sa na ocean a vlny sa hned ukludnili. Ako sme sa vracali naspat, najma ked prechadzal Swamiji, voda bola len nieco povyse jeho clenkov. On si takmer ani len nenamocil jeho yoga vastram (oblecenie sadu), zatial co ja som mala mokre moje nohavice az povyse stehien.

Potom sme sa prechadzali popri pobrezi smerom na miesto, kde sa Swamiji posadil do kresla a povedal: OK, zapnite fotaky, teraz sa mozete so mnou fotit. A tak sa vsetci fotili so Swamijim, v skupinkach, stastni a vysmiati ze maju tak sukromny moment s Avatarom. Fotenim sme stravili urcite nieco vyse pol hodiny a mnohym sa podarili naozaj krasne zabery.

Potom sme sa vydali na miesto, ktore sme mali vyhradene na piknik a posedenie so Swamijim. Samozrejme, po ceste tam nas opat stretavali ludia, ktory na Swamijiho s obdivom a udivom pozerali. Na ceste tam bolo par stankov s lokalnymi ludmi, ktori predavali suverniry, malby, hudobne nastroje a ine typicke Balijske veci. Swamiji sa tam pristavil a hovori: Ramakrishna povedal, ze ked chodime na turisticke miesta, tak mame kupit veci od miestnych ludi, lebo ako inak preziju? A tak si zacal vyberat zo sirokej ponuky stanku a vela ludi okolo neho mu zacalo radit, zoberme toto Swamiji a toto je to Swamiji a aha Swamiji, toto je pekne Swamiji!!! No proste zabava. Jedna ashramajtka vytiahla odniekial nejaku malu pistalku, v ktorej bol maly piestik, nieco ako lizatko a pozera na Swamijiho, ze Swamiji, toto je pistalka, ale neviem ako funguje. Swamiji ho zobral, dal do ust a zacal natahovat ten piestik hore dole a pohybovat prstami a hral sa s nou ako male dieta. Bolo to tak uzasne ako Avatar uci ashramajtku piskat na pistalke.

Vsetky veci, co kto vybral sa dali na kopu ze “kupene”. Nakoniec Swamiji nasiel hracku pre seba. Objavil v kope veci dreveny originalny luk. Zobral ho do ruk a zacal napinat jeho tetivu. Potom sa pyta, ci maju aj sipy. Pohotovo domaci vytiahli balik s drevenymi sipmy a on povedal: Berieme aj toto.

Jedna z ashramajtiek mala za ulohu zaplatit a my sme sa so Swamijim a hrackami vydali dalej na miesto pikniku. Swamiji nemarnil ani chvilku, vytiahol sip, dal do luku a zacal mierit. Vystrelil prvy sip smerom do zahrady, kde samozrejme neboli ziadni ludia. Sip letel daleko daleko mozno vyse 30 metrov a pristal v korune obrovskeho stromu z ktoreho okamzite vyletel vtak. Bolo to tak uzasne vidiet ho strielat sipy, ze sme vsetci viskali a pozvbudzovali ho. Ked napinal tetivy a mieril (samozrejme velmi hravo a vzdy iba tam kde neboli ziadni ludia, kde bol prazdny priestor a bolo to bezpecne), tak bol ako Rama (jedna z najuzasnejsich inkarnacii Vishnu), ked vo vojne o Situ mieril na Ravanu (krala demonov). Ja som hned skrikla: On je Ram, on je Ram! Jedna pani co bola pri me hned povedala: Ano, naozaj. On je Ram! Bolo mi hned jasne, ze citila rovnake spojenie s Ramom ako ja. Obom sa nam zacalo roztapat srdce a usmev na tvari sa premenil na oddane odovzdanie sa Guru.

Kazdy jeho krok, kazde gesto, kazdy vtip, kazdy usmev nas vsetkych naplnali vdacnostou a pocitom: To je neuveritlne, ja som tu s Inkarnaciou! Ja som tu s vynimocnou Inkarnaciou a kracam zarovno s nim po tomto Ostrove Bohov.

Ked sme dorazili na miesto pikniku, tak sme sa poriadne nacapovali cestvym mangovym dzuzom, ktory bol sladsi ako najsladsi med. O to viac, ze sme ho pili so Swamijim. Swamiji sa usadil na obrovskej planine ktora bola vykachlickovana do tvaru kruhu a na ktorej boli vykachlickovane rozne mandaly. Vsetci sme si sadli do polkruhu tesne okolo neho. Ked sme si s Ludom sadli na najblizsie volne miesto na zemi, zdvihla som hlavu a Swamiji bol ROVNO predo mnou. Swamiji s jeho Ramovsym lukom v ruke pozera mojim smerom a hovori: otocte sa. Otocili sme hlavy a za nami bol NADHERNYYYY zapad slnka. Slnko sa jemne dotykalo hladiny mora a buracajuci ocean nas zdravil svojimy vyse 2-metrovymi vlnami. Nebola som si ista, ktore slnko je krajsie, ci to v oceane alebo to predo mnou vo forme Swamijiho. Ale poviem vam, po par pohladoch na zapad slnka som svoju hlavu natrvalo otocila k Swamijimu, takze moja volba je jasna.

Swamiji v tej chvili zacal unikatny proces pocuvania. Povedal: „Zavrite oci a len pocuvajte. Pocuvajte ocean.“ Poviem vam, ocean tak buracal, ze vo mne vytvaral tak silne emocie a pocity, ze to bolo neuveritelne. Swamij povedal: „Pocuvajte, ako na ten hukot oceana reaguje vasa kundalini energia. Ako reaguju vase emocie, vase vnutro, vase bytie.“ Vsetci sme boli ponoreni do intenzivneho buracania oceanu a intenzivneho buracania blazenych pocitov vo vnutri. Sloboda. Nadnerny pocit slobody. Byt v energii Avatara, v jeho fyzickej bezprostrednosti. Byt mu na ociach, sediet, a pozerat zapad slnka s nim, sediet a pocuvat hucanie vln a buracanie oceana s nim. Ahhhh!

Po tejto meditacii, kedze sa medzicasom zotmelo, sme sa museli vybrat opat do hotela na dnesny darshan. Dnesny darshan bol zamerany na iniciaciu do skutocneho pocuvania. Swamiji totiz vcera povedal, ze az ked sa naucime pocuvat inych a pocuvat to co je okolo nas, tak sa skutocne mozeme naucit pocut aj to, co je v nas, pocut aj to, co nam hovori nas vnutorny hlas.

A tak sme zazili dalsi fantasticky darshan a dalsi uzasny den s Avatarom, ktory prisiel zmenit tento svet, ktory prisiel premenit dobu tmy na dobu svetla, ktory prisiel priniest, ozivit a ustalit osvietenie navzdy do ludskej civilizacie a podla toho co vidim na adeptoch, ktori sa zucastnuju jeho programov viem, ze sa mu to bez problemov podari. Aj vdaka nam, tym, ktori prisli a ziju pre vyssiu misiu kozmu a vesmiru tym svojim vlastnym sposobom a vyjadruju jednu dimenziu tohto vynimocneho Avatara.

Prajeme vam nadherny a blazeny vecer z Bali. Tesime sa na dalsie “priame prenosy” z Bali. Ak chcete vidiet fotky z programu Inner Awakening Bali Yatra, sledujte denne linku http://nithyananda.org/photo-gallery, kde byvaju denne pridavane fotky spatne z predoslych dni a coskoro tam uvidite aj zabery zo spominanych zazitkov so Swamijim.

Krasny vecer z Bali vam zela Vibhooti

Fotky z tohto dna najdete na: http://nithyananda.org/photo-gallery/nithyananda-diary-bali-inner-awakening-day-2