Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 17. január 2014 

Budem pokračovať v rozprávaní o Kalpataru a Mahábharate, o jej postavách.

Poviem vám, nikdy predtým a nikdy potom nebol vytvorený príbeh s toľkými hrdinami, rozumiete? Ľudská myseľ môže vymyslieť iba príbeh s jedným hrdinom, jednou hrdinkou, jedným komediantom, alebo maximálne s dvoma hrdinami, ale nikdy neboli vytvorené príbehy s takou širokou škálou hrdinov, hrdiniek, zloduchov! 

Pozrite sa na Mahábharatu. Kto je hrdinom? Judhišthira (najstarší z bratov Pánduovcov)? Nie! Všetci piati Pánduovci? Nie. Tak čo potom Krišna (inkarnácia boha Višnua – boha udržiavateľa)? Dobre, Pánduovci a Krišna. Nie! A čo Bhíšma (veliteľ Kuruovcov)? Alebo Pánduovci, Bhíšma a Krišna? Čo tak Karna (syn Kunti a Suryu – boha slnka, pred jej svadbou s Pánduom)? O čo je menším hrdinom? Dobre, tak Pánduovci, Krišna, Karna, Bhíšma. A čo Dróna (učiteľ lukostrelby bratov Pánduovcov)? História Drónu môže byť samostatná kniha. Judhišthirova história môže byť samostatná kniha! Karnova história môže byť samostatná kniha! Nechcem povedať, že tento príbeh bol napísaný. Chcem len povedať, že bol zaznamenaný! Pretože žiadna ľudská myseľ nedokáže vymyslieť taký príbeh s mnohonásobnými vrstvami! Pozrite, súčasnosť veľmi jasne dokazuje, že na to, aby ste vymysleli taký príbeh, musíte prebudiť jemné záhyby svojho mozgu. Keď som čítal príbeh Mahábharaty, som si istý na 100%, že Vyasa (autor Mahábharaty) mal prebudené všetky jemné záhyby svojho mozgu, všetky nemechanické časti mozgu! Myslím si, že celé Vyasovo telo bolo mozog!

Keď sú Durjódhana (syn Dhrtaráštru), Dušasana (ďalší syn Dhrtaráštru), Dhrtaráštra (kráľ Hastinapuru v čase Mahábharata vojny), Šakuni zloduchovia, tak čo potom Ashwatthama (syn Drónu)? Čo Gandhari (sestra Šakuniho)? Keď sú Kunti (matka Pánduovcov) a Gandhari (manželka Dhrtaráštru) hrdinkami, tak čo potom Draupadí (manželka Pánduovcov)? Príbeh s mnohonásobnými hrdinami, hrdinkami a zloduchmi, ktorý nebol vymyslený nikdy predtým, ani potom. A nikto nie je vykresľovaný ako dokonalý! Podvody, ktoré urobil Krišna, sú zaznamenané. Keď sa Krišna dozvedel, že keď Durjódhana začne vojnu v deň Amavasya, tak vyhrá, išiel ku rieke Gange a začal robiť rituál „tarpana“ (rituál, ktorý sa ponúka zosnulým dušiam našich predchodcov v samotný deň Amavasya), napriek tomu, že nebol deň Amavasya. Slnko aj mesiac boli prekvapené. Pýtali sa: „Čo to znamená? Dnes nie je Amavasya, ale Krišna ponúka tarpanu.“ Obrátili sa ku Krišnovi a pýtali sa: „Bhagawan, čo to znamená? Prečo ponúkaš tarpana dnes?“ Krišna sa ich opätovne opýtal: „Aký je význam tarpany?“ Oni odpovedali: „Že slnko a mesiac sa stretnú.“ Krišna povedal: „No, obaja ste sa stretli. To je Amavasya.“ Akú destkú hru sa hrá Bhagawan! Je to ako keby gurukul dieťa fajčilo “beedi” (druh indických cigariet) a ja sa ho spýtam: “Čo robíš?“ a ono odpovie: „Čokoľvek sa udeje v tvojom dychovom priestore je požehnanie. Tak ja sa s tým hrám.“ Akú prefíkanú hru sa hral Bhagawan. Ale poviem vám, on je tá najvyššia bytosť. Krišna sa nedá s nikým porovnávať.

Nikdy pred ním, ani po ňom sa na Zemi neudial nikto, kto by hral všetky tieto hry. On nebol ani integrovaný. Krišnova integrita, keby som ju mal oznámkovať, tak mu dám nulu. Skutočne! Koľkokrát klamal! Povedal Bhíšmovi: „Ja nevezmem do ruky zbraň.“ Ale prišiel na bojisko, zobral do ruky koleso z voza a ospravedlňoval to tým, že koleso z voza nie je zbraň. A keď mal zabiť Jayadrathu, tak zatienil celé slnko. Pochopte, keď používal všetky tieto sily, aby zabil ľudí, tak ich mohol zabiť na jeden šup. Mohol privolať tsunami a bol by koniec. Ale on sa hral so všetkými týmito silami tak úžasne. Nedá sa to vysvetliť, nedá sa tomu pripísať žiadny význam. Nedá sa to odôvodniť. Iba keď sa pokloníte, pochopíte jeho leelu, božskú hru. Iba keď sa odovzdáte, pochopíte jeho leelu.

Nielen Krišnova, ale aj Judhišthirova integrita bola porušená. Keď bol Dróna zabitý, Judhišthira zaklamal. Možno technicky neklamal, ale čo sa týka duše, tak klamal.

Takže z nikoho nerobí hrdinu nasilu. Všetko je zaznamenané tak, ako to bolo. Krišna dokonca ušiel z bojového poľa. Nie vo vojne Mahábharata, ale predtým. Všetko je jasne zaznamenané. Krišna nikdy nebol zobrazovaný ako falšovaný „macho“ hrdina. Čo sa udialo je zaznamenané tak, ako bolo. Takisto len preto, že bol Karna na strane zlých, nie je zobrazovaný ako zlý. Všetky jeho krásne kvality boli popísané. A takisto každej inej postavy. Napríklad, Suryova bio-pamäť je bezdôvodne dávať. Karna (Suryov syn) takisto nesie túto bio-pamäť. Napriek tomu, že Karna vedel, že toto dávanie mu zoberie život, daroval svoje “Kavacha Kundala” (brnenie a náušnice) Indrovi (vodca všetkých bohov, boh vojny), hoci vedel, že mu to prinesie smrť. Dal svoje punyas, dobré skutky, napriek tomu, že vedel, že potom bude mŕtvy. Nikto iný okrem Karnu nedokáže v živote dávať toľkokrát!

Mahábharata nebola Dharma Yuddha (správna vojna), to musíme povedať veľmi jasne. Nespočetnekrát obidve strany (Pánduovci aj Kuruovci) porušili pravidlá. Podľa pravidiel vojny sa nesmie bojovať v noci. Napriek tomu v 13. deň vojny Karna vstúpil v noci do tábora Pánduovcov a Bhímov syn Ghatotkacha (Bhíma je jeden z bratov Pánduovcov) ho celý zdemoloval. Dokonca Judhišthira to dovolil. Ani Karna, ani Judhišthira nenasledovali pravidlá. Nebola to spravodlivá vojna. A Vyasa sa to nesnaží zobrazovať ako spravodlivú vojnu. Len všetko zaznamenal, okrem ľudí, ktorí varili a podávali jedlo. Zaznamenal všetko. Vyasa dokonca zaznamenal aj dravidského kráľa Chola Raja, ktorý povedal: „Ja nebudem súčasťou vojny, ale budem kŕmiť obidve strany.“ Okrem jeho tábora bolo všetko zničené.

Takže pochopte, nebola to spravodlivá vojna. Keď pomstychtivosť posadne ľudí, obidve strany stratia svoj „cool“ (postoj). Dokonca aj Judhišthira sa stal teroristom. Keď vojna začala, bolo to o dharme. Ale akonáhle ste na bojisku, je to o prežití. Dokonca aj Judhišthira stratil všetky svoje hodnoty, keď išlo o prežitie. Podľa pravidiel vojny nesmiete udrieť nikoho pod pás. Ale Durjódhana bol zabitý tak, že mu zlomili stehenné kosti. Keď mu zlomili stehná, tak kvôli obrovskému krvácaniu zomrel. A to nebolo povolené.

Každá smrť, či na strane Kuruovcov alebo Pánduovcov, bola spôsobená adharmicky (nespravodlivo, alebo švindľovaním). Dokonca aj Bhíšmova smrť. Transsexuálovia nesmú bojovať vo vojne. Nesmiete na nich vystreliť šípy. V hindu tradícii je pravidlo, že transsexuálovia nesmú byť fyzicky, ani verbálne napádaní. Nesmiete ich očerňovať. Preto Bhíšma, ktorý je dharmický, by nestrelil šípy Shikandiho (Transsexuálny bojovník na strane Pánduovcov). Ardžuna (tretí syn Pánduovcov) to využil ako Bhíšmovu slabosť. Ale dharmický prístup druhej osoby by nikdy nemal byť použitý ako jeho slabosť na útok. Dharmický prístup druhej osoby by nemal byť nikdy, nikdy používaný ako jeho slabosť. Ale Ardžuna to urobil. A napriek tomu nedokázali poraziť Bhíšmu. Potom Krišna sám prišiel na bojové pole a zaútočil kolesom voza na Bhíšmu. Vtedy sa Bhíšma Krišnovi poklonil a povedal: „Ó, Bhagawan, ak chceš, aby som zomrel, len mi to povedz. Ja odhodím svoju zbraň.“ Keď sa Bhíšma klaňal Krišnovi, ten žmurkol na Ardžunu a Ardžuna ho vtedy zabil. Hoci to bol Krišna, stále to nedokážem stráviť.

Prosím pochopte, ja teraz popisujem komplexnosť Mahábharaty. Nevyjadrujem nerešpekt voči žiadnej postave. Prosím, pochopte to jasne. Čo sa snažím povedať je to, ako zaznamenala komplexnosť života a to nie je žiadna sranda, pretože ľudské bytosti sú naučené editovať život iných, aj seba. Vy nechcete vidieť paradoxné dimenzie a komplexnosť ľudí, pretože nechcete vidieť svoje komplexnosti a paradoxné dimenzie. Ak nedokážete byť naplnení so svojimi paradoxnými komplexnosťami a dimenziami, nikdy nebudete mať inteligenciu zvládnuť ľudí, ktorí prichádzajú do vášho života. Takže Mahábharatu by ste mali študovať takú, aká je. Chcem z nej urobiť osnovy pre naše gurukul deti. Seriál Ramajána a Mahábharata. Prosím pochopte, ja vám dávam túto verziu. Všetky deti z gurukul by mali vidieť tieto dva seriály. Dokonca by sme mali mať skúšky z toho, kto je kto, a čo je čo.

Vyasa nikomu nerobil žiadny make-up. Keby to chcel, mohol schovať Judhišhtirovu jedinú chybu, jediné klamstvo. Ale Krišna sa nedá schovať. Všetkých, ktorých Krišna zabil, bolo pomocou konšpirácie. Ale Vyasa mohol schovať to jediné klamstvo Judhišthiru, ale neurobil to.

Neviem, koľko dní mu bude trvať popísať komplexnosť Mahábharaty a z koľkých dimenzií. Na žiadnej strane nebol ani jeden muž zabitý dharmicky, spravodlivo. To je to, čím vás môžem uistiť. Ale ak si prečítate toto dielo, budete ohúrení: „Wow, aká civilizácia. Aká komplexnosť života!“

Vyasa je tak nezaujatý historik, ktorý zaznamenal celú historiu ako sa stala. Mahábharata je ako oceán. Keď pochopíte Mahábharatu, pochopíte komplexnosť osobností, a komplexnosť seba. Nikdy nebudete mať nenávisť alebo popieranie určitej časti seba. A nikdy nebudete mať nenávisť alebo popierianie voči určitým častiam iných. Pochopíte, ako zvládnuť celý život taký, aký je.

Týmto sa presuniem ku Kalpataru. Aj dnešný proces je podstatou dnešného satsangu: Ukončite svoje SDHD (seba-pochybnosť, nenávisť, odmietanie) a akceptujte svoje zložitosti a paradoxy. Niektoré časti seba, ktoré nenávidíte, alebo sily a silné časti seba samých. Keď nenávidíte svoj hnev, tak nedovoľujete, aby sa stal súcitom. Keď nenávidíte niektoré časti seba, nedovoľujete, aby sa prestansformovali, rozumiete?

Sadnite si vzpriamene, zatvorte oči. Urobte ukončenie s celým svojím bytím. Akceptujte ho s celou svojou inteligenciou. Ukončite svoje SDHD. Akceptujte seba samých! Namah Shivaya!