Tattu Samanvayatt

Znova len dve slova.

Brahman, ktorý je objektom upanishadov by mal byť poznaný vďaka upanishadu, v upanishade, pomocou upanishadu s Majstrom.

Ja odhaľujem tajomstvo tejto sutry.

Brahman sa nedá uvedomiť pomocou žiadneho písaného upanishadu. Nie! Ani 108 upanishadov vám nedá osvietenie, dá vám určite intelektuálne pochopenie, ale len sedením v Upanishad s Majstrom sa dá zažiť Brahman.

Významom upanishadu je zažiť existenciu. A najdôležitejšia vec, ktorú si máme uvedomiť pomocou upanishadu je existencia.

V Zen tradícii majú proces, ktorý sa volá Zazen. Len sedieť, sedieť, sedieť, sedieť. Nie len hodiny. Nie len dni. Nie len týždne. Nie len mesiace. Ale nie ani len roky. Ale desaťročia. Príbehy zo Zen tradície hovoria, že títo majstri niekedy sedia v Zazen 40 rokov. Zazen je keď sedíte, sedíte, sedíte. Zazen znamená, len sedieť, len sedieť, len sedieť.

Všetky stelesnené bytosti, znamená nie len ľudské bytosti, všetky bytosti čo prišli na planétu Zem by mali zažiť byť bezdomovcami aspoň na jeden rok. Nemať adresu, nemať určité miesto kde žijú ani žiadnu istotu. Žiť len tak, že niekde spíte, niekde chodíte, niekde jete, niekde ste. Toto vás veľa naučí, naučí vás to tisícky a tisícky vecí. A vaša vôľa (ambícia) sa rozplynie. Či je tu úplne Zazen alebo úplná neistota, toto sú spôsoby ako sa úplne zbaviť vôle (ambícii).

Dnešná mládež je učená o tom ako potrebujú vôľu, potrebujú byť ambiciózny. Ak ste intenzívne kreatívni bez pýtania sa otázky prečo by ste vlastne mali byť kreatívni, vaša vôľa vás opustí. Vôľa môže odísť toľkými spôsobmi. Je veľa krásnych príbehov v Zen o tom ako ľudí opustila vôľa a stali sa osvietení.

Jeden mních sedel v meditácií pod stromom a zrazu zbadal, ako list padá zo stromu. Začal pozorovať ten list ako sa hýbe vo vánku, ako padá, ten list sa hýbal, pomaly pomaličky, robil svoje otočky vo vzduchu, kĺzal sa nižšie a nižšie až pomaly pristál na zemi a mních sa stal osvietený.

Ako toto logicky vysvetlíte? Ten mních bol v takej extrémnej pokojnej vnímavosti, že ten moment pomaly hýbal jeho vnútorným priestorom až sa úplne uvoľnil od vôle. Moderná mládež má dookola vymývané mozgy o tom, aká je ich vôľa, ambícia je potrebná na denno – denný život, čo nie je potrebné.

Poviem vám umiestnite sa do vysokej vyzývavej situácie, kde vaša vôľa nemôže prežiť. Dnešná mládež nedokáže sedieť 40 rokov, čo rokov, ani 40 minút, takže jediný spôsob ako sa zbaviť vôle je dať sa do situácií, ktoré sa nedajú vyriešiť vôľou a vôľa vás opustí.

Mali by sme začať nový trend, že osvietenie bude kariéra. Pracovať na vašom raste, na pravde na dosiahnutí osvietenia by mala byť kariéra. Pretože ak sa niektorí ľudia rozhodnú žiť pre pravdu, žiť pre šírenie osvietenia, už len tým prispievajú spoločnosti. Mali by sme ich za to platiť, za to, že prebúdzajú našu inteligenciu a vyžarujú osvietenie, to by mala byť platená kariéra. To by mal byť nový spôsob ako sa ľudia zbavia vôle.

Ak by sa podarilo dnešnú mládež inšpirovať tak, aby čo len sem tam rozjímali nad tou myšlienkou a budú to len priebežne praktizovať, do 40-ky by sme mali mať aspoň 80% ľudí osvietených. Zvýšenie frekvencie v ich vnútri sa udeje.

Dnešná sutra vám dáva dôležitosť osobnej skúsenosti vďaka upanishadu, vďaka sedeniu v prítomnosti majstra.

Sú tu dve tajomstvá:

1. Existencia realita sa dá uvedomiť iba vďaka sedeniu v Upanishad s majstrom, nie napísanou knihou, nie.
2. Veľmi dôležitá pravda – sedenie s majstrom by malo byť iba pre uvedomenie si existencie nie pre žiadny iný dôvod, Upanishad by sa mal stať iba pre osvietenie.

Upanishad vám môže priniesť veľa výnimočných síl, energií a skúseností. Upanishad môže pridať toľko vlastností ku vám, ale to nie je zámerom pre Upanishad. Niekedy vidím, že ľudia prídu a povedia si, uvidíme čo bude hovoriť. Alebo si prídu pozrieť šperky, tieto veci nie sú účelom upanishadu.

Zámerom upanishadu by malo byť iba skúsenosť existencie, zažitie reality, zažitie života. Tisícky a tisícky duchovných skúseností sa môžu stať počas upanishadu, ale to nie je významom upanishadu. Je to na zažitie existenčnej reality. Zažitie reality existencie.

Tattu Samanvayatt.

Brahman, ktorý je objektom upanishadov by mal byť poznaný vďaka upanishadu, v upanishade, pomocou upanishadu.

Počas upanishadu majster dokáže spáliť vaše engramy (pretrvávajúca stopa v centrálnom nervovom systéme). Počas upanishadu ja dokážem odstrániť veci z vášho vnútorného priestoru. Keď ste tu v ashrame, a počúvate pravdy o existencii, tak ja celý deň pracujem na vašom vnútri. Neustále pálim vaše engramy.

Výnimočné skúsenosti upanishadu sú doslova nasávané vašou bio-pamäťou zatiaľ čo všetky negativity sú odstraňované z vášho systému. Takže všetko nakoniec končí v upanishade. Je to Upanishad, ktorý je esenciou života.

Tattu Samanvayatt. Upanishad – sedenie s majstrom – je na prežitie Brahman, na prežitie existencie a to by sa malo stať iba pomocou Upanishad. Malo by sa stať iba pomocou Upanishad. Jediný význam upanishadu by malo byť zažitie reality. Zažitie vašej existencie a existencie majstra. Majster existuje aby vám preniesol skúsenosť existencie a vy existujete aby ste zažili existenciu.

Nechoďte k majstrovi preto, aby bol pre vás ako náhrada za lieky. Nepoužívajte ho ako anti-depresivum. Nepoužívajte ho ako náhradu za obyčajné veci. Používajte jeho prítomnosť na zažitie samotnej existencie.

Ja celý deň každý deň rozprávam a rozprávam len aby som vás viedol k upanisadu. K sedeniu v tichosti. Bez myšlienok. Ja rozprávam aby ste vy prestali rozprávať. Keď budete sedieť sami so sebou, vôľa samotná odíde sama o sebe.

Len zavrite oči, nehýbte telom. Len zavrite oči a len seďte. Bez meditácie. Bez koncentrácie. Bez mantry, bez techniky, bez procesu …. len seďte. Nech sa Upanishad stane.

Žehnám vás všetkých aby ste dosiahli, zažili, vyjadrovali, vyžarovali a podieľali sa o večnú blaženosť – Nithyananda.

Ďakujem!