Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 23. február 2013

V dnešnej rannej správe Paramahamsa Nithyananda odhalil ako nás autentickosť samotná privedie k osvieteniu. Keď sme autentickí, automaticky sa stávame integrovaní, berieme zodpovednosť a obohacujeme. Autentickosť nás nezávisle môže doviesť k tomu najvyššiemu. 

Swamiji ešte raz popísal autentickosť. Mamakara je to ako vnímame sami seba, ahankara je to ako premietame sami seba iným a annyakara je to ako nás vnímajú iní. Sú dve kategórie ľudí: tí, ktorí o nás majú annyakaru a tí, ktorí ju nemajú. Annykara, ktorú o nás majú, má dve zložky: to ako nás vnímajú teraz a akými chcú, aby sme boli.

Náš život sa nám deje tak ako ho my vnímame. Naša mamakara, ahamkara a annyakara sa zahrávajú s tým ako nás vnímajú iní. Keď sme rozdelení na tri časti – mamakaru, ahamkaru a annyakaru, sme ako rieka rozdelená na tri prúdy. Takto žijeme svoj život, žijeme v neúplnosti. Zažívame vždy iba tretinu života, jednu tretinu nás samých. Preto sa cítime neúplní, bezmocní a slabí.

Keď má rieka zámer zosilnieť, vleje sa do inej. Keď umrieť, rozdelí sa na menšie prúdy, ktoré postupne zoslabnú a zmiznú. Keď sa rieky navzájom spájajú, vlievajú sa jedna do druhej, prúd sa zosilňuje. Keď sa naša mamakara, ahamkara a annyakara vlejú jedna do druhej, začneme žiť, staneme sa silnejšími a budeme schopní naplniť annyakaru iných o nás. V Baghavadgite sa hovorí: „Tí, ktorí sú autentickí, dosiahnu osvietenie.“

Swamiji vyzýva, aby sme neustále podporovali našu mamakaru kvalitami, ktoré premietame ako ahamkaru. Mamakara má silu zažívať to, čo si myslíme, že sme. Ahamkara dokáže použiť sily, ktoré má mamakara, vyjadriť seba samého. Spojme mamakaru a ahamkaru. Keď budeme premietať svetu, že sme silní a inteligentní, cíťme to tak! Zladiť mamakru s ahamkarou znamená praktizovať integritu. Zladiť ahamkaru s annyakarou iných znamená zobrať zodpovednosť.

Jediná prekážka, ktorá tomu bráni, sú naše negatívne vzorce. Naša ahamkara je: „Som silný!“, ale mamakara hovorí: „Som slabý, som zlyhanie!“. Je to rozpor! Swamiji hovorí, aby sme prehlásili, že nebudeme podporovať tento záväzok, toto negatívne prehlásenie o sebe, negatívne očakávanie. Neočakávajme zlyhanie, nie je to súčasť nášho života!

Vnútorne sa vždy pripravujeme na to, že budeme čeliť zlyhaniu. Nie je potrebné, aby sme posilňovali naše presvedčenie, že sa tak stane. Máme zvyk mentálne sa pripravovať na to, že budeme zlyhať. Vtedy sa pripravujeme na najhoršie možnosti a pripavujeme zbrane, pomocou ktorých to zvládneme. Zakaždým keď to robíme, dávame si záväzok, že budeme zlyhať. To spôsobuje, že sa budeme cítiť slabými a bezmocnými. Keď sa pripravujeme na najhoršie možnosti spôsobí to, že sa stanú. Stanú sa takým spôsobom, aký sme si nevedeli ani predstaviť. Swamiji vyzýva: „Rozhodnite sa, že nikdy nebudete rozmýšľať o najhorších možnostiach!“ Aj vtedy, keď sa budeme pripravovať na najhoršie možnosti, budeme zlyhať. To čo nás pripraví na to, aby sme im úspešne čelili, je sila ukončenia. Je to jediné riešenie. Ukončenie je meč a štít, ktoré nás ochránia pred negatívnymi prehláseniami. Nie je to príprava na najhoršie. Iba osvietenie nás dokáže zachrániť. Swamiji vyzýva, aby sme vždy plánovali iba úspech. Neexistuje žiadne „keby“ ani „ale“. Priestor, v ktorom neexistujú tieto slová, je osvietenie. Nepripravujme sa na najhoršie možnosti. Vedome zakaždým prehlásme, že sa nestane to najhoršie a urobme ukončenie sami so sebou. Prehlásme, že sme víťaz, že sme úspešný!

Swamiji vyzval, aby sme dnes celý deň vedome robili ukončenie so vzorcom prípravy na naše zlyhanie, na najhoršie možnosti. Zdôrazňuje, že pozitívne myslenie nikdy nevylieči naše presvedčenie, že zlyhanie je časťou nášho života. Vedome sa snažíme byť pozitívni, ale neustále upadáme späť do negativity. Nie je vybudované na pevných základoch, preto sa rúca a spôsobuje obrovské škody. Jediné riešenie je svapoornatwa – ukončenie so sebou samým. Životu dokážeme čeliť jedine pomocou ukončenia, nikdy nie prípravou na najhoršie možnosti.

Príprava na najhoršie je prekážkou, ktorá bráni zjednoteniu mamakary s ahamkarou. Pri procese svapoornatwa sa vyplavuje množstvo utrpenia. Máme pocit, že sú v nás tony neukončení a odrádza nás to. Ak cítime, že nechceme robiť ukončenie, znamená to, že je v nás veľa „démonov“, ktorí nechcú, aby sme ho robili. Žijú s nami celé roky a nechcú odísť. Swamiji hovorí, že keď urobíme zopár ukončení, mnoho ďalších neukončení sa automaticky vylieči. Ukončenie nie je technika, ale proces. Swamiji vysvetľuje, že keď používame techniku, nie sme jej vedomou súčasťou a ostávame stále rovnakí. Naopak, keď robíme proces, sme jeho vedomou súčasťou a počas neho sa z nás vždy stáva iná osoba.

Ukončenie je jediné riešenie, ktoré dáva silu zvládnuť aj neautentickosť iných. Je našou povinnosťou zobrať zodpovednosť za ich neautentickosť, pretože oni sami ju necítia. Staneme sa vodcami, začne cez nás vyžarovať život. Swamiji hovorí, že iba vtedy, keď zoberieme zodpovednosť, staneme sa ľudskou bytosťou.

Ukončenie samotné je mečom a štítom, ktoré nás ochránia pred všetkým negatívnym a v každej životnej situácii budeme vyhrávať. Ukončenie nás oslobodí a spôsobí, že sa staneme lepšími. Swamiji vyzýva, aby sme neustále robili ukončenie a aby sme priniesli do svojho života štyri princípy – integritu, autentickosť, zodpovednosť a obohacovanie seba aj iných. Keď v našom vnútri vytvoríme priestor pre ukončenie, vždy budeme úspešní. Nič sa nám nemôže stať.