Bhagavad Gita – Karma Yoga – Kapitola 3, verš 30 

mayi sarvani karmani snnyasyadhyatma-cetasa

nirasir nirmamo bhutva yudhyasva vigata-jvarah || 3.30

“Odovzdaj všetky výsledky svojich činností mne, bez falošnej nádeje, bez pocitu vlastníctva, po vzdaní sa akéhokoľvek utrpenia, meditujúc nad svojim vyšším ja, vstúp do boja!”

Bagwan priamo udiera Arjunu. Dáva mu priamy rozkaz! Hovorí mu, poďme, vstúp do boja! Už je načase! Odkladali sme už dlhú dobu! Rozprávali sme sa už príliš dlho. Či sú to hlúposti alebo duchovné záležitosti – kecanie je kecanie je kecanie. Už to naťahujeme príliš dlho!

Bagwan rozpráva už tretiu kapitolu. Druhá kapitola mala vyše 70 veršov, v tretej kapitole padol práve 30-ty verš a Arjuna ešte stále sedí. Prosím pochopte, Arjunova hlúposť nie je spojená s mozgom, je spojená s mysľou. Arjuna je schopný urobiť toľko vecí, keď sa týkajú jeho samotného. Ale tu Arjuna samovoľne pripúšťa tento takzvaný zmätok.

Chcem, aby ste vedeli, Arjuna nie je nevinný, on netrpí, on je veľmi inteligentný. Zrazu si začal myslieť, že robí Krishnovi veľkú láskavosť, keď bude bojovať.

Keď Krishna preukazoval toľko zodpovednosti ohľadne tejto vojny, Arjuna začal mať pochybnosti: Oh, táto vojna je viac dôležitá pre Krishnu ako pre mňa. Tak možno teraz by som sa mohol uliať, oddýchnuť si. Je to jeho boj.

Pochopte, len preto, že ukazujem zodpovednosť neznamená, že to bude pre mňa ziskové, že mi to niečo prinesie. Len preto, že Krishna ukazoval zodpovednosť ohľadne celej vojny, nemyslite si, že niečo získa tým, čo robí. Ukazovanie zodpovednosti je jeho vlastnosť. Jeho samotnou frekvenciou, jeho samotnou existenciou, jeho samotnou prítomnosťou je zodpovedný za všetko, čo sa deje.

Tak ako sa normálny človek samotnou svojou existenciou necíti zodpovedný za svoje vlastné dýchanie, za svoje myslenie a za svoje činnosti, tak sa osvietená bytosť samotnou existenciou cíti zodpovedná za celok. Cíti zodpovednosť za všetko.

Bežná myseľ si myslí: “Oh, keď on cíti v tomto takú zodpovednosť, takú dôležitosť, keď tomu prikladá taký význam, tak potom v tom musí byť niečo, čo z toho bude mať.”

Zrazu sa Arjuna ponoril do prefíkanosti: “Oh, možno táto vojna bude slúžiť Krishnovi viac ako mne. Ak má týmto Krishna niečo získať, tak nech bojuje sám, prečo by som mal bojovať ja?”

Môžem povedať, že toto je typické zmýšľanie niektorých mojich ashramajtov. Vidím pred sebou stovky Arjunov, ktorí si myslia, že keď je toto niečo, čím on získa, nech to robí on, nie ja.

Ale iba Krishna vie, že zajtra to bude Arjuna, kto bude sedieť v kráľovskom tróne, nie Krishna. Krishna sa jednoducho vráti do svojho mesta Dvaraka, on má všetkého dosť. Bude sedieť v Dvarake, kde má 16,000 gopík. Krishna nepotrebuje Nové Delhi, celá vojna Mahabharata sa deje ohľadne Nového Delhi. Arjuna si však myslí, že Krishna sa chce niekomu pomstiť, a že preto chce, aby Arjuna bojoval a Arjuna si hovorí, “Prečo by som sa ja mal nad tým trápiť?” Toto je ten najprefíkanejší mentálny vzorec, ktorý Arjuna vyťahuje.

Vyzerá to tak, že aj Krishna už stráca trpezlivosť, preto pristupuje priamo k inštrukciám. Celá Bhagavad Gita má 700 veršov a Krishna dáva rozkaz iba sedem krát. Pochopte, 700 veršov a Krishna dáva rozkaz iba 7 krát. Zvyšných 693 veršov iba filozoficky nabáda, presviedča, inšpiruje, podporuje Arjunu.

Chudák Krishna. Je to nepredstaviteľné. Poviem vám, keby som to bol ja, tak ak by som povedal tri vety, ktoré sú inšpirujúce, nabádajúce, presviedčajúce, tak by som dal hneď nato aspoň 10 rozkazov. Ja som Meenakshi, nie Krishna! Ja idem rovno k bodu. Ja nemárnim čas vo filozofovaní, presviedčaní, inšpirovaní. Toto robím len počas ranného satsangu. V praktickom živote priame rozkazy, to je všetko.

Ale tento chudák Krishna, 693 veršov rozpráva dookola a dookola, možno 20, 30 veršov rozpráva Arjuna a iní bojovníci, ako Dridarashtra, Sanjaja. Aspoň 650 veršov Krishna podporuje, inšpiruje a nabáda Arjunu. A aj po 11 kapitole, kde Krishna dáva Arjunovi duchovnú skúsenosť Vishwaroopa Darshana (špeciálny daršan, ktorý venuje Krishna len Arjunovi), musí Krishna pokračovať vo filozofovaní, inšpirovaní a nabádaní. Skutočne, klobúk dolu pred Krishnom. Úžasné. Iba na 7 miestach Krishna dáva rozkaz. Iba na 7 miestach! Nikde inde! Neustále len inšpiruje a inšpiruje.

Môžem vám povedať, je to vďaka jeho obrovskej trpezlivosti, že Krishna dokáže v 650 veršoch filozofovať, inšpirovať, podporovať, nabádať a výsledok je len jeden rozkaz: „choď do vojny!“

To je všetko čo chce v celej Bhagavad Gite Krishna povedať. Len pre tieto tri slová Krishna musí 650 veršov filozofovať.

Pozrite sa na Shivu. Shiva v jeho Shiva sutrách podáva v 110 veršoch 112 techník. A ako ich Shiva podáva? Hovorí: urob toto, urob toto, urob toto! Keď sa opýtate prečo, povie vám nepýtaj sa. V momente ako sa spýtate prečo, sa z neho stane Dakshina Moorty (sediaci v tichu pod banyán stromom). Preto Shiva nikdy nebol sociálnym vodcom. Na to aby ste mohli byť sociálnym vodcom potrebujete určitú priateľskosť a trpezlivosť, aby ste mohli dookola filozofovať, inšpirovať a presviedčať.

Aká obrovská trpezlivosť, Bože! Len pre jeden rozkaz – „vstúp do boja!“ Chápete, že v celých 700 veršoch Bagwan len 7 krát povie – vstúp do boja!??!

Shiva dokáže učiť iba Devi, ktorá sa nič nepýta. Počas celých Shiva sutier Devi neotvorí ústa. Je to jediná žena na planéte Zem, ktorá len počúva, ani raz neprehovorí k manželovi. Ani len jediná otázka. Vážne pochybujem, či Devi vôbec rozumela čo len jedno slovo. Pretože ako inak by mohla žena sedieť v tichosti tak dlho, a on dáva 112 techník! To je príliš veľa. Ak všetko je naozaj pravda, ak Devi skutočne rozumela a skutočne sa neopýtala ani jedinú otázku, tak vážne pochybujem, či Devi bola skutočne žena. (Swamiji sa smeje)

Skutočne nikto, nikto nedokáže vyjadriť tak obrovskú trpezlivosť ako Sri Krishna. Takmer 650 veršov dookola filozofovať, inšpirovať, presviedčať. Iba 7 krát dáva rozkaz – Urob to!

Teraz, už prešlo 100 veršov, samozrejme, v prvej kapitole rozpráva len Arjuna, takže Bagwan rozpráva až od druhej kapitoly. 100 veršov je za nami a až teraz Krishna dáva rozkaz. Bagwan hovorí veľmi krásne:

„Maye sarvani karmani snnyasyadhyatma-cetasa nirasir nirmamo bhutva yudhyasva vigata-jvarah“

Tu Bagwan nepoužíva filozofovanie uvoľneným spôsobom ako Buddha. Krishna neteoretizuje o živote. Krishna priamo posiela do vojny!!! Je časovo obmedzený, ide tu o život, ale napriek tomu dokazuje obrovskú trpezlivosť filozofovaním, inšpirovaním. Až keď mu dôjde trpezlivosť, dáva rozkaz.

Viem sa presne vcítiť do situácie, ktorá sa tam odohrávala. V momente ako Bagwan podá rozkaz, Arjuna upadne do depresie. Tak Krishna okamžite začne: „Nie, nie, nie, neupadaj do depresie, bude to v poriadku“…. a musí ho utešiť a zaspievať mu uspávanku , kým sa bábätko znova neposadí a nedá si prst do úst, ukľudní sa, a v momente ako Krishna znova dá rozkaz, vytiahne prst z úst a začne plakať: “Ja nemôžem bojovať, ja to nedokážem.“ (Swamiji sa tvári znechutene a otrávene Arjunovým správaním. Potom sa rozosmeje).

Toto je presne tá scéna, ktorá sa tu odohráva. Potom Bagwan znova musí stráviť 100 veršov spievaním uspávanky: Lo lo lo lo lo, la lalala la.

Bagwan stráca trpezlivosť, dochádza mu trpezlivosť a rozkazuje Arjunovi. Ale poviem vám, tých sedem veršov kde dáva rozkaz je podstatou celej Bhagavad Gity. Kde priamo jeho bytie dopadá na Arjunu. Ak by ste sa ma spýtali na podstatu Bhagavad Gity, povedal by som vám, že je to týchto 7 veršov, kde Bagwan dáva rozkaz.

Samozrejme, ja som v podstate rozkazovačný typ, takže prirodzene poviem, že týchto 7 je podstata, ale aj s duchovnou hĺbkou, žiadne z veršov nie sú také hlboké ako týchto 7 veršov.

Takže presne sme na verši, kde Bagwan dáva rozkaz. Prijímime tento verš ako priamu iniciáciu od Bagwana. Hovorí: “Odovzdaj všetky výsledky svojich činností mne.”

Hovorí: “Vzdajte sa svojich očakávaní, či budú dobré alebo zlé, či to bude ako si očakával, alebo to bude len 50% z toho, alebo 100% alebo 2000%. Zabudnite na všetky vedľajšie účinky, následky alebo výsledky činností. Na všetky vedľajšie účinky, následky alebo výsledky činností. Zabudnite na ne, zbavte sa ich.” Nemajte ani len falošnú nádej. Videl som ľudí, ktorí si povedia: keď budem pracovať bez očakávania výsledku, potom budem mať to a to a to.

To znamená perverzná nádej. Takže vzdajte sa aj tejto nádeje a pocitu vlastníctva. Poviem vám, najväčší hlupák na svete je ten, ktorý má pocit spoluvlastníctva, pocit vlastníctva zo svojich skutkov. Ktokoľvek, kto cíti vlastníctvo len buduje svoje ego. Skutočné vlastníctvo je to, kde neexistuje žiadny pocit vlastníctva, kde tá niť ega neexistuje. Sú tam len krásne kvety, ktoré vyzerajú ako veniec, ale nie sú ničím zviazané. Sú to neustále činnosti vykonávané tak dokonale, že neustále vytvoria pocit, ako keby tie kvety vyzerali ako veniec, ale pritom nie sú zviazané. Ak je tam niť, lanko, je tam falošné ego.

Ak normálny človek cíti vlastníctvo, zásluhu v jeho činnostiach, tak robí menej činností, preto je vidno viac nite a menej kvetov. Váš pocit vlastníctva je len veniec bez kvetov. Zbavte sa ho! Skutočné vlastníctvo cítia iní z vašich neustálych činností. Neustála dokonalosť.

Pocit vlastníctva, ktoré cíti Arjuna je nie len zbytočný, ale aj nebezpečný!

Bagwan používa celú svoju energiu a nakoniec podáva posledný verš: “nirmamo bhutva”. To znamená, bez strachu z vašej vyššej identity, vyššieho Ja. Prestať rešpektovať vaše nižšie Ja. Pokiaľ neprestanete rešpektovať vaše nižšie Ja, vašu nižšiu identitu, tak nezachytíte vašu vyššiu existenciu.

Tak ako keď vás “očúra” pes, ako sa cítite znechutení, ako to hneď chcete umyť, očistiť, takisto by ste sa mali cítiť voči vašej nižšej identite. Mali by ste cítiť, že sa toho musíte zbaviť čím najskôr ako len môžete, že chcete z toho vyskočiť čím najskôr ako len môžete. Presne tak ako sa cítite, keď sa dieťa alebo vaše domáce zviera “počúra” na vašich kolenách, ako cítite, že sa toho chcete zbaviť, tak by ste sa mali cítiť voči svojmu nižšiemu Ja. A necítiť žiadny strach z vášho vyššieho Ja. Mali by ste byť prístupní voči vášmu vyššiemu Ja. To je tá podstata.

Bagwan hovorí “nirmamo bhutva”, nebuď prístupný svojmu nižšiemu Ja, buď prístupný svojmu vyššiemu Ja a vstúp do boja.

“Yudhyasva vigata-jvarah” – pochopte, váš každodenný život je boj. Vezmite toto ako priamu iniciáciu od Bagwana. Vzdajte sa všetkých vedľajších účinkov a následkov vašich činností. Nemajte v sebe falošnú nádej a očakávanie. Vzdajte sa vášho pocitu vlastníctva. Vzdajte sa utrpenia. Nebojte sa vášho vyššieho Ja. Prestaňte rešpektovať vaše nižšie Ja, a vstúpte do boja!

Nithyanandam!