Nithyanandam mili hladaci, dnes sme uspesne absolvovali den 12 Vnutorneho prebudenia na Bali a Swamiji nas preniesol dalsou nadhernou skusenostou, dalsou nadhernou dimenziou. Nadhera tohto programu je v tom, ze kazde rano sa zobudite a vyslovene bzucite nadsenim, zvedavostou, ze co to bude dnes, co nam Swamiji dnes ponukne. Presne takto som sa citila dnes rano, taka detska zvedavost: “Co si na nas prichystal Swamiji na dnes.”

Den samozrejme zacal absolutne uzasnou rannou spravou, ktoru vam odporucame si precitat (sprava zo dna 12. dec, 2013), kde Swamiji povedal, ze ked sa staneme prostriedkom, nastrojom na to, aby sa inych zamery stali realitou, a to bez akychkolvek skrytych osobnych zaujmovov, vtedy zijeme sannyas, a vtedy nasa osobna realita bude explodovat uspechom este viac, ako si vieme predstavit. Swamiji povedal, ze ked sa my postavime za ludi, ked sa my rozhodneme zit pre zamery inych, pre ich najvyssie moznosti, vtedy zivot bude stat pri nas, vtedy zivot podpori nas a aj vsetko to, co chceme v nasom zivote. Ale nas zamer stat sa nastrojom pre inych musi byt uprimny a cisty. Venovat zivot inym, to je sannyas. Aj ked vstupite do vztahu, romantickeho alebo akehokolvek, ak vas zamer bude uprimny a zamerany cisto na to, aby sa zamery inych stali realitou, vtedy budete zit sannyas.

Na konci rannej spravy Swamiji ponukal meditaciu nazyvanu “upanishad”, co znamena tiche sedenie v pritomnosti majstra, kedy sa len otvorite tomu, aby sa neuronova aktivita mozgu majstra (osvietenej bytosti) mohla odzrkadlit vo vasom mozgu. Tym ze sa otvorime ten mysticky prenos skutocne nastane. Ak dovolite, rada by som sa podelila o moju nadhernu skusenost z dnesneho upanishadu. Ako som sa “otvorila” Majstrovej energii, uvedomila som si, ze osoba, ktora zije nesebecky a uprimne pre zamery inych ludi moze byt iba Boh. Ked sa pocas satsangu Swamiji pytal, ktori z nas vyhlasuju, ze od dnes sa stavaje nastrojom na realizaciu najvyssej reality pre inych, samozrejme hned som zdvihla ruku ako aj takmer 95% haly. Pocas tohto upanishadu, sa moj zamer spojil s pochopenim, ze kto zije pre inych je Boh, tym padom, ja som Boh. V tom momente som precitila obrovsku lasku v mojom srdci. Uz viac krat v zivote som citila otvaranie srdcovej cakry, ale tento krat to bolo nieco uplne ine, akokeby nova dimenzia, nieco pre mna zatial nepoznane. Ja som od malicka trpela lahkou astmou, ktora mi sposobila miernu plucnu obstrukciu, pocas tjeto meditacie som citila, ako zo samotneho centra mojej hrude, kdesi z hlbky, ktora nebola fyzicka, ale skor mysticka, sa zacali moje pluca otvarat. Moje zapchate priedusnice a priedusky sa zrazu otvarali, mala som pocit ze mozem konecne dychat uplne, tak ako sa to ma. Zaroven som citila pocit neskutocnej lasky, lasky voci sebe, voci ludom, ku vsetkemu a kazdemu, ku veciam, k zvieratam, k vesmiru, k zivotu samotnemu. Vyhrkli mi slzy do oci, lebo som si uvedomila dalsiu vec, ze ja som vlastne sannyasi.

Ako povedal Swamiji, kazdy kto zije vyhradne a uprimne pre inych je sannyasi. V duchu som poziadala o pozehnia od Mahadevu, od Kalabhairavu a od Swamijiho a v hlbokom dojati som citila nieco, co sa neda opisat – nieco ako zmes tych najuzasnejsich emocii. Lasku, naplnenie, nieco ako ked sa vam splni vas najvacsi zivotny ciel, to naplnenie, ze ja som tu pre inych, ze nic ine nie je dolezite a na nicom inom nezalezi, zrazu mi zivot pripadal tak sladky a nadherny, zrazu pojem zivota nabral absolutne dalsiu dimenziu, precitila som, ze zrazu zivot ma skutocny zmysel. Na konci upanishadu, ked nam Swamiji povedal, ze mame otvorit oci, nas pozehnal: “Vsetci ktori mate zamer byt nastrojom pre zamery inych ludi, ja vam davam moje ‘Tathastu’ (nech sa tak stane). Bolo to nadherne!!!

Po rannej sprave sme mali opat meeting so Swamijim a sedeli sme v jeho pritomnosti vyse hodiny, zatial co on ranajkoval, my sme sedeli par metrov od neho a vychutnavali si kazdy jeho pohyb, zaroven aj jeho sucit a strastlivost ked nas vsetkych vyzyval aby sme si aj my priniesli ranajky sem do haly a jedli zaroven s nim. Ahhh, ta laska majstra. <3

Ako som vam pisala vcera, Swamiji vcera ucastnikov inicioval iniciacioiu “atma shakti deeksha”, ktorou napustal energiu zivota, napustal zivot samotny do reality, ktoru si kazdy z ucastnikov chce vytvorit vo svojom zivote.

Dnesny proces bol zamerany prave na toto a bol naozaj nadherny. Opat sme pracovali v skupinach, dnes vsak v mensich skupinkach po 5 ludi. Nasou ulohou bolo pocuvat svoje vnutro a podelit sa o svoju predstavu alebo viziu toho, ako by sme my chceli podporit spolocny projekt nasej Europskej skupiny, ktory sme si vybrali a urcili v druhy den programu. Kazdy z clenov skupiny sa potom podielal o svoj zamer, zatial co my vsetci sme autenticky pocuvali a vlozili sa do ich koze. Co nasledovalo potom ako sme si vypoculi kazdeho zamer, mali sme kazdy vytvorit plan, ako my zrealizujeme ich zamer. Ano, pocuvate dobre. Kazdy zo skupiny vyjadril svoj zamer, ale nebol to on, kto ho mal realizovat, namiesto toho sme to boli my, ktory sme mali vytvorit jasny plan toho, ako to pre nich zrealizujeme.

Poviem vam, toto bolo nieco prevratne. Bolo to nieco uzasne, lebo sme si uvedomili, ze ked svoju energiu a svoj zamer plne zameriame na zamery inych ludi, po prve to otvori obrovsku lasku v nasom vnutri a po druhe to otvori obrovsku kreativitu a neobmedzene moznosti toho, ako to urobit.

Boli sme vyslovene sokovani, ze ake fantasticke napady sme nasli na zrealizovanie kazdeho jedneho zameru, hoci nasa skupinka pozostavala zo Slovenska, Turecka a Iranu. Na prvy pohlad nemozne spojit krajiny tak vzdialene od seba, poviem vam, ze priestor ktory sme vytvorili pocas tohto procesu bol priestor moznosti, kde nieco ako “nemozne” ani neexistuje. Zistilil sme, ake neobmedzene moznosti su v nas schovane a ze ked mame skutocny zamer uskutocnit zamery inych, nekonecne moznosti su zrazu pristupne, zrazu sa nam otvaraju pred ocami.

Pocas tohto procesu sme precitili skutocne prepojenie medzi sebou. Ako ked sa matke narodi dieta, ako si za kratky cas vytovori neskutocne silne puto s nim, rovnako aj my sme citili vytvorenie takehoto puta. Na konci celeho dna sme sa neskutocne stiskali a bolo to nieco uzasne, ako sa v podstate cudzi ludia dokazu zblizit a podporit vlastne zamery tak uprimne a autenticky len za 11 dni. Doteraz zasnem nad tym, kam nas Swamiji dokazal previest za necele dva tyzdne.

Po tomto sedeni nasledovalo sedenie so Swamijim, ktore bolo neskutocne vynimocne. Swamiji zavolal vsetkych svojich ashramajtov a ti sa podielali o svoje zazitky a skusenosti so Swamijim. Zamerom ich podielania sa bolo povedat a ukazat nam, ako Swamiji zije v priestore obrovskych moznosti, nie pre svoju realitu, ale pre ludi a ich realitu. Swamiji povedal: “Nechcem aby ste pocuvali z kontextu ze ospevuju moju slavu. Chcem aby ste pocuvali z kontextu, ze ak je to mozne pre mna, ak to dokazem ja, tak to dokazete aj vy. Je to mozne.” Podielanie jeho sannyasis bolo uzasne. Porozpravali nam velmi vela pribehov a ich osobnych skusenosti so Swamijim, kedy zazili neskutocne zazraky z prvej ruky. Napr. ako Swamiji vtlacil dusu spat do mrtveho tela ashramajta, ktory mal vaznu autonehodu, ako Swamiji manazuje vsetky oddelenie v jeho ashrame, nie len v Indii, ale vo vsetkych centrach, chramoch a ashramoch po celom svete. Ako sa stara o svojich ashramajtov, ako sa venuje kazdemu jednemu detailu, od toho aka latka by mala byt pouzita na oblecenie pre sannyasis, cez strih, cez toho, ake sperky maju nosit, dokonca ako kazdemu z nich osobne da sperky do ich vlastnych ruk, ako Swamiji osobne vedie a manazuje kazdy projekt, ktory sa deje v jeho misii, o kazdom vie do detailu vsetko, napriklad  sam povedal, ze vie aj to, ze pasta na lestenie jednej konkretnej deity Shivu (sochy boha) v chrame v Los Angeles stoji 3,50 USD na mesiac.

Jeho ashramajti sa podelili o tolko uzasnych skusnosti zo zivota s nim, bolo to neskutocne obohacujuce a inspirujuce. Potom sa mohli vyjadrit aj ini ucastnici, ktori s nim mali nejake mysticke a zazracne skusenosti. Vela z nich bolo nesmierne komickych pribehov Swamijiho bozskych hier a vela velmi dojimavych pribehov zazracnych vylieceni ludi zo smretelnych chorob az po navratenie zivota samotneho.

Bol to nadherny, neskutocne osobny cas so Swamijim, po ktorom nasledovala nadherna iniciacia nazvana “prema shakti deeksha” – iniciacia do obrovskej energie lasky. Swamiji totiz povedal, presne ako aj bola moja skusenost z ranneho upanishadu: “Ak sa viete vlozit do zamerov inych ludi, zazijete obrovsku lasku, vase srdce sa jednoduch roztopi laskou k inym ludom, a toto je skutocne obohacovanie. Toto vam prinesie uspech v comkolvek co robite vo vasom zivote.”

Swamiji dalej povedal, ze tuto energiu prema shakti budeme zajtra napustat do nasich osobnych realit. Dnes sme ju napustali do realit inych ludi, zajtra pride cas na nas. Velmi sa tesime na to, co v nas vytvori Swamiji zajtra, vieme uz dopredu vycitit, ze to bude nieco nadherne, pretoze po dnesnom darshane sme sa vseti vznasali v energii lasky a naplnenia. Skutocne cela hala zacala vyzarovat lasku, aj samotne steny, samotny koberec, vsetko a vsetci zacali v tejto posvatnej energii inkarnacie vyzarovat bozku lasku.

Poviem vam, ak sa oplati pre nieco zit, tak su to hlboke momenty ako tieto, ktore nam poskytuje Swamiji pocas vnutorneho prebudenia, pretoze su to momenty, ktore sa tak hlboko dotknu vasho jadra, vasho samotneho bytia, ze s vami zostanu navzdy. Skutocne navzdy, pretoze su velmi hlboke, hlbsie ako cokolvek co zazivame v nasej beznej realite.

S prekypujucou laskou a naplnenim vo svojom byti vas z Bali zdravi a obrovsku lasku zasiela Kothari Ma Nithya Vibhooti

Oficialne fotografie z tohto dna: http://nithyananda.org/photo-gallery/nithyananda-diary-bali-inner-awakening-day-12-padukapuja-satsang-meditation