Nithyanandam mili hladaci,

14-ty den Bali Yatry so Swami Nithyanandom bol opat plny prekvapeni. Keby mal niekto vymysliet scenar niecoho neskutocne zaujimaveho a uzasneho ako je scenar zazitkov so Swamijim, tak by sa mu to urcite nepodarilo. Najlepsie na tom je to, ze toto vsetko je realne a napriek tomu az neuveritelne – ako uzasny pribeh, ktory vas oslovi.

Dnesny den sme zacali opat yogou na plazi. Ludovita trochu chytilo hrdlo, kedze je velmi citlivy na klimatizaciu, tak sa z yogy vyzul a sedel pri oceane a uzival si jeho energiu a buracanie jeho vln. Mne sa asi po pol hodine podarilo tiez vyklznut z “davu” ucastnikov, kedze som bola v uplne poslednej rade a vybrala som sa na prechadzku po plazi. Vyhlady ake som videla vam prikladam na fotkach. Bolo to nadherne. Najlepsie na tom bolo to, ze voda samotna bola teplejsia ako piesok pod mojimi nohami. Bola som nadsena.

Na plazi bolo s nami aj par ashramajtov, ktori su tu s nami na programe, ako sucast Swamijiho timu. Vacsina z nich pobehuje bud s kamerami, alebo fotakmi alebo dohliada, aby bol kazdy zo 140-tich ucastnikov v poriadku. Jedna ashramajtka, Jnanatma, ktoru mnohi poznate aj osobne alebo z pocutia, sa tiez rozhodla uzit si more a vodu. Namiesto ohybania sa v yogovych asanach chodila po vode a uzivala si vlny ako prichadzali a odchadzali a presla plaz o dlze asi 300 metrov asi 3 x hore dole. 

V niektorych yogovych pozach, kedy ste hlavou dole a vidite za seba, som ju mala moznost pozorovat. Jnanatma je jedna z mojich najoblubenejsich Swamijiho sannyasins, je to silna vodcovska osobnost, obrovska motivacia a silny stabilny pilier pre Swamijiho misiu. Co ma vsak prekvapilo dnes rano, bola jej hravost, s akou sa zabavala s oceanom. Chodila po vode ako dieta chodi po mlakach – s nadsenim a zvedavostou co sa stane ked bude voda spliechat. Pozerala na vlny ako chodia, ked prisla vlna, tak zastala, zvihla si mierne svoje sannyasi nohavice, pozerala, ako sa voda a piesok odlievaju, ked vlna ustupuje, a ako sa jej nohy zabaraju do sypkeho piesku. Kym vsak dopozerala, ocean ju uz prekvapil dalsou vlnou, ktora prisla s obrovskym hukotom a treskotom a jej sannyas oblecenie bolo znenazdajky mokre az povyse kolena. Prekvapena ako sa to vobec stalo si vsimla, ze sa blizi dalsia vlna. Vynorila svoje nohy z priesku a zacala pred tou vlnou utekat. Kedze si viete predstavit ze na makkom podklade sa tazko beha, bolo to tak uzasne vidiet, ako sprintuje ako male dieta so snahou ujst tej prefikanej vlne, co ju uz aj tak takmer celu zmacala. Potom sa predsa len znova odhodlala ist do vody hlbsie a znova pozorovala co sa deje. Nevediac o tom, ze ju vobec niekto pozoruje, z tejto silnej osobnosti bolo citit tak nadhernu nevinnost a cistotu. Videla som v nej to nadherne a ciste dieta, a zaroven jasny odraz Swamijiho samotneho v jej konani. 

Bola som dojata. To ako som ju obdivovala sa tymto malym zazitkom este viac prehlbilo. Zasnem nad tym, ako je Bozstvo skutocne schovane v kazdom z nas. Kazdy z nas je nadherny jemny diamant, ktory treba len len objavit. Swamiji to robi tak dokonale a precizne s kazdou bytostou, ktora pride to jeho energie. Moja vdaka ide mojmu Majstvori aj za to, ze som sama vobec schopna rozoznat toto bozstvo v inych. Poviem vam, ten pocit nekonecnej vdacnoti za to, ze dokazeme vidiet bozstvo aj v inych, ak chceme, je srdce-roztapajuci. Dakujem Ti, Swamiji, ze nas kazdy den ucis tieto vynimocne veci. 

Po rannej yoge nasledovala opat absolutne peckova ranna sprava. Preco peckova? Je to preto, lebo dnes Swamiji hovoril o takom koncepte, ktory sa velmi hlboko tyka kazdeho z nas na Slovensku, a ktory mi odhalil hlbsie pochopenie o korenoch mentality nasho naroda.

Swamiji totiz hovoril, ze co zabija vieru ludi, je koncept, ze my sme len obycajni. Obycajnost cloveka, ktoru vnimame o samych sebe a ktora sa rozsirila na planete Zem je vysledkom systemu komunizmu, a toto je to, co absolutne ubija vedomie ludi, ba aj celych narodov. Pocuvajte dalej! Swamiji povedal (parafrazujem): “Ked vam niekto cele roky husti do hlavy, ze ste obycajny, ze ste len sucastou masy, ktora je rovnako obycajna, ze nie ste nicim vynimocny, casom to vo vas sposobi pocit, ze sa v zivote vzdy treba drzat pri zemi a netreba prilis vyskakovat. Ten pocit “Ja na to nemam, ja som len obycajny clovek, treba sa drzat pri zemi” to je to co ubija ludske vedomie, lebo ho nuti verit tomu, ze sme len prizemni, ze nie sme nikto vynimocny, a tymto sposobom vedie k uctievaniu a zitiu v nevedomosti. Nevedomost je to, ked si neuvedomujeme nas skutocny potencial. My nie sme obycajni! My sme synovia nesmrtelnosti!!!!!”, povedal Swamiji.

Bola to tak nadherna ranna sprava, ze vam vo velkom odporucam precitat si jej prepis zo dna 14. decembra, 2013. Ja som pocas tejto spravy jasne precitila, ze ten koncept “ja som obycajny, treba sa drzat pri zemi”, je to, cim najviac trpi nasa starsia generacia, generacia nasich rodicov, ktori boli najviac postihnuti komunizmom. Vsimla som si to aj na Ludovitovi, ktory sa zucastnuje tohto programu na Bali, ze ma problem “vzlietnut” a vytvarat si realitu najvyssich moznosti. Niekolko krat mi povedal: “Vies, treba sa drzat pri zemi. To ma naucil zivot.” Dnes rano som pochopila, ze to nebol zivot, ale bol to system, v ktorom nas nutili zit a ktory nas ubijal do absolutnej nevedomosti o nasej podstate, o tom, ze my vsetci sme Boh, ktory je nekonecne silny a inteligentny. Nevedomostou nas tento system obral o nase vedomie a polozil nas do nevedomia, a to je najvacsi hriech, aky vo vesmire existuje. Preco? Pretoze nevedomie nie je vo vesmire odpustane. Vedomie je nieco, za co sme kazdy osobne zodpovedny. Swamiji nam povedal vtip na tuto temu: “Na parkovacom mieste pre vozickarov bola tabula: To ze ste hlupak nie je hendikep. Prosime hlupakov, aby tu neparkovali!” Presne tak isto je to aj v zivote. Nevedomost nas neospravedlnuje pred zakonmi karmy a reinkarnacie, a preto komunizmus je to, co je modernym nabozenskym terorizmom. Poviem vam, tato ranna sprava sa ma tak hlboko dotkla, precitila som sucit voci vsetkym ludom, ktori boli takto postihnuti hlupim systemom komunizmu, pretoze ten mal priamy dopad na ich vedomie a dusevny rozvoj. Swamiji povedal aj jeden uzasny vtip na margo komunizmu. Na komunistickom zjazde sa recnik rozvreskuje nad uzasnostou komunizmu pred dvami a davmi publika. Zrazu jeden clovek z davu vykrikne otazku: “Povedzte mi, keby ste mali dva domy, dali by ste jeden svojmu susedovi? Recnik odpovie, Ano! Divak sa pyta, Keby ste mali dve auta, dali by ste jedno svojmu kolegovi? Recnik hovori, Ano! Znova sa divak pyta, Keby ste mali dve kravy, dali by ste jednu svojmu bratovi? A komunista odpoveda: “Nie!” – “Preco?” , pyta sa clovek z davu. “Pretoze ich mam!”, odpovedal recnik. Nastastie, komunizmus je za nami a my vsetci mame sancu prelomit ten hlupy a zakerny pojem obycajnosti, ktory do nas desatrocia vkladal komunisticky system. Preto vas vsetkych pozyvam, nevahajte a neriskujte to, aby nevedomie znicilo vas zivot samotny. Pridte cim skor na Vnutorne prebudenie, aby tento koncept bol navzdy vytlaceny z vasho vedomia, podvedomia aj svalovej pamate a bio-pamate.

Po prevratnej rannej sprave sme mali prve sedenie, na ktorom sa objavil na javisku Swamiji asi 10 minut predtym ako sme mali zacat. Sedel na svojom prenosnom trone a hojdal sa :). V pozadi hrala nadherna indicka oddnostna hudba a neuvedomujuc si ze ma zapnuty mikrofon, ktory ma zalozeny za uchom sa zacal rozplyvat hudbou a nahlas si pospevovat. Vsetci co boli v hale zamrzli v nemom nadseni vidiet ho v tak nadhernej roztapajucej sa nalade. To ze sa my pred nim roztapame od oddanosti je bezna vec, ale vidiet osvieteneho majstra, ako sa straca v piesni oddanosti, to je nieco, co sa nevidi tak casto. Potom ako sme sa vsetci zhromazdili, Swamiji prehovoril a jeho prva veta bola: “Dnes budem s vami cely den bez prestavky!” Nasledovalo hlasne Jeeeeeeeeeeeeeeeeeeej a potlesk. Viete si to predstavit. 🙂

Swamiji nam venoval dve hodiny len na to, aby sme mu mohli povedat nase vysnivane zamery, ktore chceme uskutocnit vo svojom zivote a zaroven aj moznost pytat sa ho osobne otazky. Ako si viete predstavit, toto sedenie sa vyvinulo na velmi zaujimave a obohacujuce debatovanie s majstrom, spojene s mnohymi “Tathastu”. Ku koncu sedenia nam Swamiji len tak mimochodom povedal: “Okrem ineho, dnes poobede ideme na vylet. Ideme do nadherneho chramu nazvaneho “Slonia diera”, potom na miesto s bazenmi s posvatnou vodou, kde sa budete moct okupat, potom na spolocnu veceru a darshan so Swamijim v jednej vybratej restauracii.” Znova nasledoval nadseny pokrik “Wooooooooowwwwwww a Jupiiiiiiiiiiiiiiiiii!!!!” a potlesk.

Po rychlom obede sme naskocili do 5-tich autobusov a vydali sa na cestu. Miesta, ktore sme navstivili sa nedaju popisat ani vystihnut slovami, dokonca ani fotkami. Krasa prirody a prostredia kde sme boli v jej 360 stupnovej realite sa neda vnimat cez dvoj-dimenzionalny format, da sa precitit iba nazivo. Predstavte si tropicky raj s rastlinami, ktore u nas nedostat ani v luxusnych kvetinarstvach. Obrovske stromy ktore su mysticke, nieco ako z filmu Avatar, liany a paprade rastuce na obrovskych konaroch, tropicke plody ktore som nikdy predtym nevidela, a to som bola v niekolkych inych tropickych krajinach ako Mexiko a India. Bananovniky a papayovniky, pomarancovniky a co ja viem ake ine rastliny. Neviem to popisat, lebo na nich nemam slovnu zasobu, proste tropicky raj. Bali je skutocne nadherne. Miesta, kde sme cestovali dnes boli skutocne nadherne a ja som precitovala skutocnu vdacnost a pozehnania byt na tychto miestach so Swamijim. Neustale sme mu v patach, kde sa pozhne, sme tam s nim. Nie je vobec nezvycajne byt od neho na 1 meter a ist vedla neho v takejto vzdialenosti aj pocas celej prechadzky. Ak viete ako chytit tento “flek”, tak ste jednoducho tam. Ak ste citali tento dennik z prvych dni na Bali, tak viete ten pribeh Swamijiho s lukom a sipmi. To bola presne situacia, kde som za nim kracala asi dva kroky a na vystretu ruku by som sa ho mohla dotknut. Cestovat so Swamijim je nieco uplne ako ked je v dimenzii ucitela, pretoze takto nam otvara a ukazuje skutocne mnohe ine jeho nadherne dimenzie.

Dnesny darshan bol dalsou uzasnou dimenziou, ktoru v ucastnikoch Swamiji prebudil. Nirvikalpa samadhi deeksha – iniciacia do priestoru naplnenia, do priestoru, ktory je za hranicami myslienok, do priestoru “unclutchingu”, do priestoru mimo zovretia mysle, kedy sa nasa najvyssia potencialna energia vyjadruje cez nase telo, mysel a bytie a uklada nas to priestoru zivota v osvieteni. Dnes bol toto asi ten najvacsi dar spomedzi vsetkych darov, ktore nam dnes Swamiji pripravil. Nirvikalpa samadhi je nieco, co by chcel kazdy hladac pravdy zazit aspon na stotinu sekundy. Je to ten neopisatelny stav, ktory sa neda nazvat inak ako nektarom. Priestor nirvikalpa samadhi bol darom, ktory dokaze dat iba najvyssia duchovna bytost, a preto ja sklanam hlavu pred majstrom v tejto chvili za jeho neskutocnu lasku a vieru v nas, obycajne ludske bytosti, ze sa vyvinieme, ze objavime ten skutocny potencial, ze najdeme to jedine, co sa skutocne oplati hladat – ze najdeme svoje najvyssie Bozstvo, ktore bude pozehnanim pre nas, pre nase rodiny, nase byvale aj buduce generacie, pre planetu, pre galaxiu, pre vesmir. My sme “TO”! My sme “ON”. Toto je to, co nemozete dostat nikde inde, iba vdaka obrovskym pozehnaniam inkarnacie. Ja sa skromne sklanam vo vdake za to, ze dnes sa 140 ludi mohlo presunut do tohto priestoru a obohatit mna, aj vas, vdaka neskutocnemu sucitu jednej vynimocnej bytosti.

Mili hladaci, slova uz nejdu dalej pisat. Zo srdca len plynie obrovsky pocit, ktory sa neda premenit na citatelny format. Ja sa s vami lucim s laskou a nadejou, ze aj vy velmi skoro zazijete tento obrovsky dar zivota v osvieteni.

Z Bali Yatry sa s vami luci Kothari Ma Nithya Vibhooti <3

(fotky v tomto prispevku su aktualne z daneho dna, vratane fotky Swamijiho. Uzivajte si ich!)